SpravodajstvoVeda a výskum

Slnečná sústava sa môže právom radiť medzi unikáty

A ako vo väčšine prípadov, môže za to Jupiter

Pred rokom 1990 sme nemali žiadnu predstavu o tom, ako vyzerá naša Slnečná sústava, v porovnaní s ostatnými sústavami vo vesmíre. Dovtedy sa nikomu nepodarilo nájsť planétu, obiehajúcu okolo inej hviezdy, čo viedlo k myšlienke, že naša sústava je vesmírny unikát.

Táto predstava sa zmenila v roku 1992. Svetlo sveta uzreli dôkazy o prvých dvoch exoplanétach a čoskoro sa ku nim pripojili ďalšie. Do dnešného dňa sme objavili viac ako 4-tisíc exoplanét a výskumy naznačujú, že každá hviezda má minimálne jednu exoplanétu. Slnečná sústava sa tak stala len jednou z mnohých sústav vo vesmíre, napriek tomu by ste tam vonku našu dvojičku hľadali ťažko. Naša sústava sa viac-menej radí do kategórie vesmírnych kuriozít, pretože žiadna sústava nevyzerá úplne ako tá naša. Hovorí sa o tom aj vo videu YouTube kanálu SciShow Space.

Ako vznikajú hviezdne sústavy?

Teórie, ako vznikajú planéty okolo hviezd, existovali najmenej od roku 1755. Nemecký filozof, Immanuel Kant, navrhol takzvanú hmlovinovú hypotézu. Tvrdil, že planéty vznikajú z prachu a plynu okolo hviezdy, ktorý sa pod vplyvom gravitácie zmenil v disk. Táto teória vysvetľuje, prečo sa planéty nachádzajú v jednej rovine a všetky obiehajú okolo hviezdy jedným smerom. Zároveň nám dokáže vysvetliť, prečo môžeme pri mladých hviezdach pozorovať prstenec horúcej hmoty (pozn. redakcie: protoplanetárny disk).

Jedinečnosť našej Slnečnej sústavy tkvie vo veľkosti našich planét. Príkladom je Mars, ktorý je v porovnaní so Zemou oveľa menší. To by sa nemalo stať. V prípade iných hviezdnych sústav vidíme planéty, ktoré sú hmotnosťou približne podobné. Zároveň môžeme tam vonku nájsť úplne novú kategóriu planét. Sú to takzvané super-Zeme, ktoré sú hmotnostne väčšie ako Zem, ale menšie ako Neptún. Tento typ planét je vo vesmíre bežný, avšak u nás ho nenájdeme.

Vedci sa domnievajú, že za všetkým stojí Jupiter. Podľa nich sa planéta vyformovala pomerne skoro a počas celého obdobia vzniku Slnečnej sústavy mohla meniť svoju polohu, kým sa ustálila na svojom terajšom mieste. Táto hypotéza presnejšie tvrdí, že mladý Jupiter bol gravitáciou stiahnutý na miesto, kde by sme dnes našli Mars. Po vzniku Saturnu ho gravitačná sila stiahla trochu do úzadia, avšak medzičasom „ukradol“ väčšinu hmoty, z ktorej by mohla byť planéta Mars zložená. Keď protoplanetárny disk zmizol a uvoľnil svoje gravitačné zovretie dvoch plynných obrov, tí sa presunuli viac do úzadia.

Vplyv Jupitera a Saturnu na formovanie ostatných planét vysvetľuje, prečo sa naše planéty líšia veľkostne viac, ako planéty iných hviezdnych sústav. To môže byť zároveň aj príčinou toho, prečo u nás nevidíme žiadne super-Zeme. Pomerne divoký proces vzniku našej Slnečnej sústavy z nás preto robí vesmírny unikát.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close