SpravodajstvoVeda a výskum

Šíria sa rýchlejšie ako pravda: Prečo ľudia dôverujú hoaxom?

Za posledné roky sme sa stretli s množstvom nepravdivých informácií, lenže prečo im uveríme?

Určite ste už na internete čítali o tom, že očkovanie je vlastne pokus vlády o to nás všetkých začipovať. Znie to naozaj ako pritiahnuté za vlasy, no aj také príspevky sa v poslednej dobe šíria medzi ľuďmi. Najnovšie prieskumy dokonca ukázali, že sa hoaxy môžu šíriť naprieč populáciou oveľa rýchlejšie, ako pravda.

Samozrejme že niekedy je ťažké odhaliť nepravdivé informácie od tých pravých a vierohodných, no vo väčšine prípadov pôsobia takzvané hoaxy ako päsť na oko. Prečo im ale ľudiadokážu tak ľahko veriť? Medzi najčastejšie vysvetlenia, s ktorými sa môžete stretnúť patrí to, že ľudia jednoducho ľahšie uveria tomu, čo zapadá do ich pohľadu na život, píše portál American Psychological Association.

V tomto kontexte to znamená to, že človek, ktorý nikdy nerozmýšľal nad očkovaním ľahšie uverí tomu, že vakcíny spôsobujú rakovinu (pozn. redakcie: Len pre istotu, ide o príklad) alebo že vnútri injekcie sa ukrýva čip, ktorý umožní mimozemským civilizáciám nájsť nešťastníka, ktorý sa „nešťastne“ rozhodol nechať si pichnúť vakcínu.

David Rand, profesor z inštitútu MIT ale vykonal štúdiu, ktorá prináša o trochu iný pohľad na problém. Rand verí, že v prípade hoaxov nás môže zradiť schopnosť racionálneho rozmýšľania. Tvrdí, že ak prichádza na šírenie nepravdivých informácií, spravidla sa ku nám tieto informácie dostávajú prostredníctvom väčších skupín. Týmito skupinami môže byť buď spravodajstvo, alebo komunita ľudí, ktorú sledujeme. V takýchto prípadoch môžu „ukradnúť“ našu schopnosť premýšľať a my automaticky preberáme ich názory.

„Ľudia, ktorí veria hoaxom sú ľudia, ktorí nevedia rozmýšľať opatrne,“ vysvetľuje David Rand.

Lenivé rozmýšľanie

Tím vedcov svoje tvrdenia potvrdzuje experimentom. Doňho sa zapojilo takmer 3.5-tisíc dobrovoľníkov. Výsledky poukázali na to, že ľudia, ktorí získali viac bodov z testu, ktorý mal vyskúšať ich schopnosť uvažovania, dokázali lepšie rozlíšiť falošné titulky od skutočných správ. Daní jedinci dokázali falošnú správu rozlíšiť aj v prípade, že súhlasila s ich pohľadom na svet.

Autori štúdie vysvetľujú, že v prípade hoaxov máme niekedy tendenciu nerozmýšľať až tak dôsledne, ako v iných prípadoch. Toto „lenivé rozmýšľanie“ sa prejavuje hlavne vtedy, keď je ohrozený náš pocit identity.

Ako sa vyhnúť hoaxom? V dnešnej dobe sa im bohužiaľ vyhnúť nedá, hlavne na sociálnych sieťach. Autori štúdie ale radia, aby sme sa neponáhľali, ak čítame obsah na Facebooku či inej sieti, alebo stránke. Už len to, že si prečítame titulku nejakej správy a chvíľu nad ňou porozmýšľame môže zvýšiť naše šance rozpoznať falošnú správu. K tomu, či uveríme falošnej správe, alebo nie, môže prispieť aj naša ideológia.

Autori štúdie však spomínajú aj tie hoaxy, ktoré by ste mali vedieť rozpoznať aj o polnoci. Sú to tie typy správ, ktoré už na prvý pohľad vyzerajú vymyslene. V tomto prípade neexistuje nič, čo by vás mohlo ospravedlniť, tvrdia autori. V takýchto prípadoch stačí len rozmýšľať a na správnu odpoveď isto prídete.

Štúdia na záver dodáva, že rozpoznávanie hoaxov niekedy nemusí byť len o správnom rozmýšľaní. Často sa stáva, že informácie, ku ktorým sa dostaneme, prichádzajú od rodiny, priateľov, či skupiny ľudí, ktorej veríme. V takomto prípade je určitý názor spoločensky presadzovaný ako správny. Ak sme totiž členmi skupiny, vidíme ľudí, ktorí rozmýšľajú podobne, ako my a veria určitým názorom. Ak teda prídu s novou informáciou, automaticky ju považujeme za správnu. Podľa autorov je toto hlavným dôvodom, prečo sa hoaxy dokážu šíriť tak rýchlo.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close