SpravodajstvoVeda a výskum

Rozdiel medzi mozgom a počítačom môže byť menší, než si myslíme: Ako sa ukladajú spomienky v hlave?

Britský doktor prišiel s radikálnou teóriou, popisujúcou fungovanie najkomplexnejšieho orgánu v ľudskom tele.

Drvivá väčšina toho, čo sa deje v našich mozgoch ostáva aj naďalej záhadou. Moderná veda zatiaľ nedokáže pochopiť tajomstvá nášho vedomia a dokonca ani to, ako sa v našej hlave ukladajú spomienky. Nový výskum britského doktora, Bena Goulta, prichádza s radikálnym vysvetlením, píše portál IFL Science.

Goult vo svojej práci naznačuje, že by naša pamäť mohla fungovať na mechanickom princípe a náš mozog má s počítačom spoločné viac, než by ste si mohli myslieť. Princíp ukladania spomienok v mozgu nazval MeshCODE a celá jeho práca je založená na objave špeciálnej molekuly s názvom talin.

V našom mozgu sa nachádzajú synapsy, čo sú v podstate štruktúry, umožňujúce mozgovým bunkám posielať signály a komunikovať. Tieto synapsy obsahujú kostru, ktorá je tvorená molekulami talinu. Tieto molekuly vytvárajú akúsi sieť. Molekuly talinu majú len dva stabilné stavy, čo by sa dalo prirovnať k počítaču, pracujúcemu na princípe 0 a 1.

Mozog vs. počítač

Doktor Goult vo svojej práci tvrdí, že medzi mozgom a počítačom môže existovať podobnosť, a to nielen v tom, ako pracuje naša mozgová sieť, ale aj v tom, ako sa ukladajú naše spomienky do hlavy. Podľa neho naša pamäť pracuje ako starý mechanický počítač, len, samozrejme, na oveľa vyššej úrovni.

„Teória MeshCODE nám ponúka nový pohľad na ľudský mozog. Podľa teórie sa tento orgán správa ako mechanický počítač s tým, že mozgová aktivita neustále aktualizuje komplexný binárny kód, spísaný do tvaru molekúl. Čo je pozoruhodné, snaha ľudstva vytvoriť najoptimálnejšie výpočtové zariadenia mohla viesť k zostavám, ktoré sú blízke tým, ktoré vytvorila sama príroda,“ vyjadril sa doktor Goult.

V podstate teória MeshCODE funguje tak, že elektrické signály v mozgu menia binárny kód núl a jednotiek, ktoré vytvárajú molekuly. Mozog je vnímaný ako počítačový disk, na ktorom sú rôzne informácie uložené v odlišných regiónoch a môžu byť kedykoľvek zobrazené. Táto teória zároveň ponúka zaujímavú odpoveď na to, prečo spíme.

„Počas dňa sa do mozgu dostáva kvantum nových informácií, ktoré sú spracované v hipokampe. Počas noci potrebujú byť tieto informácie utriedené a zaradené k existujúcim dátam. Toto triedenie si vyžaduje veľké množstvo mozgovej aktivity, ktorá sa deje počas spánku. Nasvedčovala by tomu elektrická aktivita počas REM fázy spánku,“ vysvetľuje doktor Goult.

V súčasnosti prebiehajú výskumy, ktoré by mohli dokázať, že teória MeshCODE nie je len tak nejakou teóriou. Vedci zároveň chcú zistiť, ako molekuli talin fungujú v reálnom čase a aké zmeny môžu nastať. To by mohlo pomôcť objasniť, či k nejakým zmenám dochádza a ak áno, ako sa tieto zmeny prejavujú v kontexte neurónovej aktivity.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close