SpravodajstvoVeda a výskum

Roscosmos začal plánovať misiu na Venušu. Kedy sa chystá navštíviť nášho suseda?

Ruská vesmírna agentúra plánuje najmenej 3 misie. Posledná by mohla priniesť vzorky z povrchu planéty späť na Zem.

Venuša nie tak dávno zaplnila plátky mnohých médií. Dôvodom je, že sa v jej atmosfére našiel „podpis života“. Išlo konkrétne o objavenie fosfánu (PH3), ktorý naznačuje prítomnosť živých organizmov. Dôvodom je, že na Zemi sa spája s prítomnosťou života. Druhým dychom však treba povedať, že neskôr vyšlo viacero štúdií, ktoré pôvodné zistenia spochybňovali. Ale aj napriek tomu, vesmírne agentúry si začali postupne „privlastňovať“ planétu a výnimkou nebola ani agentúra Roscosmos.

Rusi sa chcú pozrieť na Venušu zblízka

Najnovšie pozornosť médií opäť získala agentúra Roscosmos. Tá totiž podľa posledných vyjadrení, začala s prípravami misie k už vyššie spomínanej planéte. Portál rt.com konkrétne upozorňuje na to, že Rusko začalo s navrhovaním vesmírnej sondy „Venera-D“, ktorej vypustenie sa očakáva ešte v tomto desaťročí.

Výskumník vesmírnej agentúry, Lev Zeleny pre TASS prezradil, že už začali s návrhom tohto vesmírneho plavidla.

„Technické riešenie projektu sa začalo,“ uviedol po stretnutí Ruskej akadémie vied s ruskou vesmírnou agentúrou Roscosmos. Riaditeľ vesmírnej  agentúry následne doplnil: „Dúfame, že v roku 2029 poletí prvá kozmická loď na Venušu,“

Podľa aktuálnych informácií ruská vesmírna agentúra plánuje najmenej 3 misie, ktorých cieľom je Venuša. Venera-D má byť prvou. Započať by mala už v roku 2029. Potom by mali nasledovať misie v rokoch 2031 a 2034. Posledná misia by mala dokonca priniesť späť na Zem vzorky atmosféry a pravdepodobne aj pôdy, ak všetko pôjde podľa plánov agentúry. Vlani v septembri Roscosmos odhalil, že misia bude vedená ako „nezávislý národný projekt bez rozsiahleho zapojenia medzinárodnej spolupráce“, napriek počiatočnej ochote pripojiť sa k NASA.

Posledná misia Rusov, ktorej cieľom bola Venuša, sa uskutočnila ešte v minulom tisícročí

Posledná misia Ruska, ktorá sa sústredila na Venušu, bola ešte z čias Sovietskeho zväzu a išlo konkrétne o bezpilotnú misiu Venus-7. Odohrala sa koncom roka 1970 pričom na povrchu planéty pristála 15. decembra. Len pre zaujímavosť, išlo vôbec o prvú misiu, kedy vesmírne plavidlo vytvorené ľuďmi, pristálo na povrchu inej planéty a späť na Zem poslalo dáta. Táto musia nám napríklad sprostredkovala informáciu, že na povrchu planéty v mieste pristania bola teplota 475 °C (± 20 °C).

„Naša krajina bola prvá a jediná na Venuši. Naše zariadenie tam bolo a uskutočňovalo výskum. Všeobecne je to živé peklo,..“ uviedol Rogozin.

Aktuálne s výnimkou Ruska, vesmírne agentúry javia o planétu relatívne „malý záujem“, a to aj napriek objavu podpisu života zo septembra minulého roka. Pozornosť ďalších vesmírnych agentúr je v súčasnosti sústredená primárne na Mesiac a Mars. A to aj napriek tomu, že Venuša má podobnú veľkosť, ako Zem, má atmosféru tvorenú z 97% oxidu uhličitého a priemernú teplotu má okolo 460 °C. Inými slovami, na planéte, či v jej atmosfére, sa môžu nachádzať jednoduché formy života, ktoré čakajú na svoje objavenie. Podarí sa Rusom zistiť, že život vznik života vo vesmíre nie je tak unikátnym, ako si mnohí z nás myslia?

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close