SpravodajstvoVeda a výskum

Röntgenové pozorovania Uránu poukazujú na záhadný, zdroj tohto žiarenia

Observatórium Chandra sa pozrelo svojim špeciálnym okom na Urán a takto to vyzerá.

Po prvýkrát sa vedcom z NASA podarilo zaznamenať röntgenové žiarenie z Uránu, siedmej planéty našej Slnečnej sústavy, píše sa na ich webovom portáli.

Pozorovania získali vedci z röntgenového observatória Chandra. Planéta Urán je štyrikrát väčšia ako Zem a v oblasti rovníka má dve sady prstencov. Zaujímavosťou je rotácia tejto planéty, ktorá sa výrazne líši od rotácie iných planét. Pôsobí, ako keby bol Urán „prevrátený na stranu.“

Okolo Uránu nepreletelo veľa vesmírnych sond, poslednou bola sonda Voyager 2, ktorá odštartovala v roku 1977. Vedci sa momentálne musia spoliehať na vesmírne teleskopy, ako napríklad Hubblov vesmírny ďalekohľad, alebo observatórium Chandra. V novej štúdii sa vedci bližšie pozreli na pozorovania, ktoré Chandra vykonala v rokoch 2002 a 2017.

V prvom pozorovaní mohli jasne vidieť röntgenové žiarenie a v pozorovaní z roku 2017 zazreli možný röntgenový záblesk. Obrázok, ktorý je aj na titulnej fotografii ukazuje Urán, na ktorom je röntgenové žiarenie zaznačené. Lenže čo prinútilo Urán žiariť v röntgenovom spektre? Podľa novej štúdie je odpoveďou Slnko.

Urán
Zdroj: NASA/CXO/University College London/W. Dunn

Astronómovia videli podobný fenomén aj v prípade planét Jupiter a Saturn. Táto dvojica planét odrážala röntgenové žiarenie, ktoré vyžaruje Slnko do celej sústavy. Podarilo sa im zistiť, že Jupiter a Saturn rozptyľujú toto žiarenie podobne, ako naša atmosféra rozptyľuje slnečné svetlo. Autori novej štúdie predpokladali, že röntgenové žiarenie, ktoré videli na Uráne, bude tiež z rozptýlenia, no objavili sa dôkazy, ktoré poukazujú na ďalší zdroj.

Záhadný zdroj?

Jednou z možností je, že ďalší zdroj pochádza z prstenca Uránu. Podobný prípad, ako s prstencami Saturnu. Urán je totiž obkolesený nabitými časticami, ktoré ak sa zrazia s prstencami, môžu zažiariť v röntgenovom spektre.  Ďalšou možnosťou je, že časť žiarenia pochádza z polárnych žiar na Uráne. Tie mohli astronómovia pozorovať aj v minulosti, ale v inej vlnovej dĺžke. Astronómovia ale zatiaľ netušia, čo môže vytvárať polárne žiary na Uráne.

Modrá planéta je ale zaujímavým cieľom, hlavne kvôli svojej neobvyklej rotácii a tvaru magnetického poľa. Iné planéty Slnečnej sústavy majú rotáciu, ale aj smerovanie magnetických polí takmer kolmé na rovinu, v ktorej obiehajú okolo Slnka. V prípade Uránu sú tieto osi takmer rovnobežné. Zaujímavosťou je, že planéta je síce naklonená na stranu, no jej magnetické pole je naklonené ešte o trochu viac. Astronómovia preto predpokladajú, že polárne žiary na tejto planéte môžu byť nezvyčajne komplexné.

Čo sa týka pozorovaní röntgenového žiarenia, astronómovia sa momentálne snažia nájsť druhý záhadný zdroj. Ak sa im podarí zistiť, ako vzniká röntgenové žiarenie na Uráne, môžu lepšie pochopiť napríklad čierne diery, či neutrónové hviezdy, ktoré vyžarujú veľké množstvo röntgenového žiarenia.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close