SpravodajstvoVeda a výskum

Rezonančná teória vysvetľuje vedomie (nielen ľudské) fascinujúcim spôsobom

Vesmírne vibrácie môžu byť kľúčom k vyriešeniu najväčšej záhady modernej vedy.

Vedomie je jednou z najväčších záhad modernej vedy. Napriek všetkým pokrokom v neurológii stále nedokážeme povedať, prečo sú niektoré „veci“ vedomé, zatiaľ čo iné nie. Pri tomto probléme vedci čelia niekoľkým dôležitým otázkam: Je myš vedomá? Je hmyz vedomý? Čo taká baktéria?

Všetky tieto otázky sú podobné, pretože spadajú pod jeden problém, ktorý stále nemá uspokojivé vysvetlenie. Ide o vzťah myseľ-hmota. Tento problém už trápi vedcov posledných dvadsať rokov a objavil sa pod rôznymi názvami, píše portál SciTech Daily. Dnes je známy ako „ťažký“ problém vedomia, podľa filozofa Davida Chalmersa. Chalmers sa tomuto problému venoval v knihe The Conscious Mind: In Search of a Fundamental Theory, z roku 1996.

Ostatné problémy zo sveta neurológie nazval „ľahkými“ hoci za normálnych okolností by sme ich tak nazvali len ťažko. Ľahké problémy sú podľa Chalmersa otázky ako funguje náš mozog vo fyzickej rovine. Znamená to, že ľahké problémy skúmajú prácu neurónov a mozgu ako celku.

Ľahkými ich označil preto, lebo ide o relatívne (pozn. redakcie: s dôrazom na relatívne) jednoduché problémy, oproti tomu, ako vzniká vedomie a ako sa vedomie spája s hmotou. S týmto problémom by sa mohla vysporiadať takzvaná rezonančná teória, ktorá tvrdí, že vedomie ľudí, zvierat a všetkého ostatného závisí na spôsobe, akým vesmír rezonuje.

Vibrácie, ktoré tvoria vedomie

Vedci z University of California tvrdia, že všetko, čo vo vesmíre existuje, istým spôsobom vibruje, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí tak zdať. Napríklad laser vzniká, keď sa vibrácie fotónov zladia a rezonujú na rovnakých frekvenciách.

Aj rôzni iní neurológovia zistili, že náš mozog funguje na rôznych frekvenciách. Nemecký vedec, Pascal Fries objavil rôzne elektrické vzorce, ktoré sa zladia a vytvárajú rôzne typy ľudského vedomia. Podľa Friesa ide o gama, beta a theta vlny, ktoré sa líšia svojou frekvenciou.

Gama vlny sú spájané s náročnými aktivitami, ako napríklad vnímaním, či sústredením. Beta vlny zaznamenávame v prípade všeobecnej ostražitosti, či bežného, každodenného vnímania. Alfa vlny majú nižšiu frekvenciu a spájajú sa s relaxom.

Rezonančná teória si požičiava princíp frekvencií no tvrdí, že každá vec, či už ide o človeka, zviera, alebo neživý predmet, je do určitej miery vedomá. Rezonančná teória sa ponára do vôd panpsychizmu, teórie, že každá hmota má určitú formu vedomia.

Napríklad atóm má naozaj minimálnu úroveň vedomia, no čím zložitejšia je hmota (pozn. redakcie: komplexnejšie organizmy) tým väčšiu úroveň vedomia získava. Rezonančná teória k problematike pristupuje podobne, no s určitým rozdielom.

Podľa rezonančnej teórie má každá hmota určitú formu vedomia, aj jeden jediný atóm. Existujú ale dva špecifické prípady: Ak si predstavíme piesočnú pláž, každé zrnko piesku je podľa rezonančnej teórie vedomá hmota, no pláž je len akousi kopou drobných vedomých entít.

Živé bytosti sú rovnako ako pláž, zložené z nepredstaviteľne veľkého množstva atómov, no tie v prípade živých bytostí pracujú spolu – rezonujú. Práve vďaka tomu vzniká zložitejšia forma vedomia. Miliardy atómov, s minimálnym vedomím, spolupracujú, aby vytvorili bytosť s komplexnejšími formami vnímania.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close