SpravodajstvoVeda a výskum

Rádiový signál, prichádzajúci z Venuše naznačuje veľké objavy

Signál, zachytený sondou Parker Solar Probe má prirodzené, no aj tak fascinujúce vysvetlenie.

Nedávno vedci zverejnili dáta blízkeho preletu sondy americkej vesmírnej agentúry, NASA, Parker Solar Probe okolo Venuše. Počas preletu zachytila prirodzený rádiový signál, ktorý ukázal, že sonda preletela cez vrchnú časť venušinej atmosféry, píše portál Scitech Daily.

Išlo o prvé priame meranie atmosféry tejto planéty za posledných 30 rokov. Zaujímavosťou je, že dáta, poslané sondou Parker Solar Probe, vyzerajú úplne inak, ako dáta, ktoré vedci získali v minulosti. Ukázalo sa, že atmosféra Venuše prechádza počas solárneho cyklu drastickými zmenami, ktoré si zatiaľ nedokážu vysvetliť. Solárny cyklus je 11-ročný cyklus slnečnej aktivity. Je možné, že práve vďaka novým pozorovaniam vedci konečne prídu na to, prečo sa Zem a Venuša tak dramaticky líšia.

O Venuši sa niekedy hovorí ako o dvojičke Zeme, aj keď momentálne neexistuje veľa dôvodov, prečo by to tak malo byť. Obe planéty sa však zrodili podobnou metódou a v oboch prípadoch ide o skalnaté planéty, ktoré sú si veľkosťou a štruktúrou veľmi podobné. Po vzniku oboch planét sa však ich cesty začali pomaly rozchádzať. Venuša nemá magnetické pole a teploty na jej povrchu sú tak vysoké, že by dokázali rozpustiť olovo. Každá sonda, ktorá sa vydala na povrch Venuše vydržala len niekoľko hodín.

Venuša
Pohľad na Venušu, zachytený sondou Parker Solar Probe. Zdroj: NASA/Johns Hopkins APL/Naval Research Laboratory/Guillermo Stenborg, Brendan Gallagher

Blízky prelet

Sonda tretíkrát preletela okolo Venuše 11. júla 2020. Každý prelet slúži na to, aby dostal sondu bližšie k Slnku. Trajektória letu je navrhnutá tak, aby sonda čo najviac využila gravitáciu planéty. Posledný let okolo Venuše dostal sondu do vzdialenosti 833 km nad jej povrchom. Keď sa sonda nachádzala najbližšie povrchu, vedecký nástroj FIELDS, ktorý zaznamenáva elektrické a magnetické polia, zachytil rádiový signál.

Ten mal nízku frekvenciu a trval len sedem minút. Vedcom sa zdal signál povedomý, no nedokázali ho nijak priradiť. Nakoniec našli podobnosť. Rádiový signál bol rovnaký ako v prípade misie Galileo, ktorá preletela cez ionosféru planéty Jupiter. Ionosféra je časť atmosféry, kde sa nachádzajú nabité častice plynov, či plazmy, ktoré prirodzene vyžarujú rádiové vlny. Tie môžu byť zachytené vedeckými nástrojmi, ako napríklad FIELDS.

Na základe meraní sa vedcom podarilo vypočítať hustotu ionosféry, ktorou Parker Solar Probe preletela. Posledné merania venušinej ionosféry vedci získali v roku 1992, keď okolo planéty preletela sonda Pioneer Venus Orbiter. Vtedy sa Slnko nachádzalo vo fáze solárneho maxima, čo je vrchol slnečnej aktivity. Parker Solar Probe namerala hodnotu ionosféry v čase solárneho minima a vedci zistili, že v tomto období je oveľa tenšia.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close