SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Rádiové vlny žiaria farbami, ktoré nevidíme: Prečo vedci používajú niekoľko odlišných rádiových teleskopov na pozorovanie vesmíru?

Nie je rádiová vlna, ako rádiová vlna. Astronómovia pozorujú vesmír v rôznych spektrách a teraz sa dozviete, prečo.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo astronómovia používajú rôzne typy rádiových teleskopov na pozorovanie vesmíru? Dôvod, prečo je to tak vysvetľuje portál Scitech Daily.

Rádiové žiarenie prichádza v množstve rôznych „farieb“ a na to, aby ich astronómovia mohli vidieť všetky, využívajú rôzne rádiové pásma. Každé z pásiem, ktoré používajú prezrádza inú časť o vesmíre okolo nás.

Napríklad rádový teleskop Very Large Array vidí vlnové dĺžky, ktoré majú od štyroch metrov až po niečo menej, ako centimeter. Potom je tu Atacama Large Millimeter/submillimeter Array, ktorý vidí vlnové dĺžky od niekoľkých centimetrov až po tretinu milimetra. Prečo ale potrebujeme vidieť vesmír v tak širokom spektre?

Rôzne vlnové dĺžky a ich využitie

Dôvodom je svetlo a spôsob, ako ovplyvňuje plyn a prach v medzihviezdnom priestore. Dlhé rádiové vlny sú väčšinou produkované ionizovaným plynom. Tieto vlnové dĺžky nám umožňujú nájsť horúcu plazmu, ktorá sa v našej galaxií nachádza. Všetok neutrálny plyn sa zároveň javí transparentne. Inými slovami povedané, svetlo, ktoré sa šíri týmito vlnovými dĺžkami nie je do veľkej miery absorbované inými objektmi.

Kratšie vlnové dĺžky spravidla obsahujú svetlo, ktoré vytvárajú konkrétne atómy, alebo molekuly. Jedny z najdôležitejších sú rádiové vlny o dĺžke 21 cm, pretože tie sú vyžarované neutrálnym vodíkom. Táto vlnová dĺžka je ideálna na pozorovanie toho, ako je hmota v určitej galaxii rozložená. Vodík sa totiž považuje za najviac zastúpený prvok vo vesmíre.

Vlnové dĺžky, ktoré majú od 10 do 20 cm sú vhodné na rádiové prieskumy oblohy. V tomto spektre sú jasné predovšetkým rádiové galaxie, ale aj prúdy, ktoré vytvárajú supermasívne čierne diery. V tejto dĺžke pracuje napríklad VLA Sky Survey, ktorému sa podarilo zachytiť takmer 10-miliónov rádiových zdrojov.

rádiové vlny
Zdroj: NRAO

Keď sa presunieme na vlnové dĺžky okolo dvoch, až jedného centimetra, zistíme, že sa používajú na pozorovanie procesu, ktorý sa nazýva synchrotónna radiácia. Tá vzniká, keď sa elektróny šíria naprieč silným magnetickým poľom. Sily, ktoré ovplyvňujú elektróny ich nútia pohybovať sa po úzkych špirálach, pozdĺž magnetických línií. Následkom toho vydávajú radiáciu, ktorú vieme zachytiť. Táto metóda sa ukázala byť užitočná pri mapovaní magnetického poľa v blízkosti čiernej diery.

Keď už je reč o čiernych dierach, rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou od 1.1 do 1.4 milimetra bolo použité na to, aby vedci vytvorili obraz čiernej diery, v srdci galaxie M87. Tá vznikla spoluprácou Event Horizon Telescope a ide o prvú fotografiu čiernej diery.

Vesmírne úkazy
Prvá fotografia čiernej diery, vytvorená projektom Event Horizon Telescope Zdroj: NASA

Rádiové svetlo je pre ľudské oko neviditeľné, preto je jednoduché myslieť si, že všetko rádiové žiarenie je rovnaké. Opak je však pravdou, aj v rádiovom spektre je vesmír plný farieb, no aj keď ich my nedokážeme vidieť, máme nástroje, ktoré to hravo zvládnu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close