SpravodajstvoTECHNOLÓGIEVeda a výskum

Prvý umelý neurón je na svete. Vedci prišli na to, ako zrekonštruovať prepojenia v mozgu

Neuróny, ktoré boli dlhú dobu pre vedcov „čiernymi skrinkami“ sa podarilo čiastočne rozlúštiť. Podarilo sa im vytvoriť prvý umelý neurón na svete.

Vedcom sa konečne podarilo rozlúsknuť bizarné správanie mozgových buniek a vytvoriť čip, ktorý napodobňuje ich funkciu. Tieto „umelé neuróny“ môžu prekopať spôsob, akým staviame medicínske zariadenia, pretože kopírujú aktivitu zdravého biologického jedinca. K tomu potrebujú len zlomok elektrickej energie mikroprocesorov.

Neuróny sa chovajú v tele podobne ako elektrické obvody, ibaže ich správanie je oveľa nepredvídateľnejšie. Hlavne čo sa týka vzťahov medzi ich vstupmi a výstupmi. Umelá mozgová bunka úspešne kopíruje tieto správania. Otestovali to na dvoch odlišných oblastiach potkanieho mozgu.

„Doteraz boli neuróny čiernymi skrinkami, no nám sa podarilo jednu otvoriť a nakuknúť dovnútra,“ hovorí Alain Nogaret, fyzik z univerzity v Bath.

Ich práca poskytuje robustnú metódu k zrekonštruovaniu elektrických vlastností skutočných neurónov presne do drobných detailov. Vrcholným cieľom pre vedcov je postaviť medicínske zariadenie za pomoci umelých neurónov. Napríklad v prípade umelého srdca by sa mohol prístroj vedieť lepšie prispôsobiť požiadavkám tela. Umelé neuróny zabezpečia, že zariadenia budú lepšie ladiť s vnútrom človeka.

Fyziológ Julian Paton poznamenal, že tvorba umelých mozgových buniek bola pre nich zážitkom. Skrýva sa v nich potenciál pre chytrejšie medicínske zariadenia a novým prístupom k širokému spektru ochorení a postihnutí.

Vznik umelej inteligencie

Čipy, napodobňujúce mozgové bunky nám pomôžu nie len v zdravotníctve, ale aj pri vytváraní umelej inteligencie. Doteraz sa nám podarilo priblížiť k imitácií ľudského mozgu pomocou neurálnej siete, algoritmom, ktoré napodobňujú prácu nášho najkomplexnejšieho orgánu.

S príchodom novej technológie vedci skonštruovali fyzickú neurálnu sieť za pomoci umelých mozgových buniek. Tie sa za použitia starého algoritmu správali rovnako ako virtuálna sieť, avšak spotrebovali 100-krát menej energie.

Ak sa čipy uchytia, mohli by sme sa dočkať oveľa rýchlejších procesorov. Od rekreácie celého ľudského mozgu máme ešte ďaleko, avšak vedci využívajú postupne nadobudnuté skúsenosti a aplikujú ich do sveta počítačov.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
čip imitácia Mozog neurálna sieť sieť Umelá inteligencia Veda
Close
Close