Prvý umelý neurón je na svete. Vedci prišli na to, ako zrekonštruovať prepojenia v mozgu

Neuróny, ktoré boli dlhú dobu pre vedcov „čiernymi skrinkami“ sa podarilo čiastočne rozlúštiť. Podarilo sa im vytvoriť prvý umelý neurón na svete.

neurónová sieť
Zdroj: pixabay.com

Vedcom sa konečne podarilo rozlúsknuť bizarné správanie mozgových buniek a vytvoriť čip, ktorý napodobňuje ich funkciu. Tieto „umelé neuróny“ môžu prekopať spôsob, akým staviame medicínske zariadenia, pretože kopírujú aktivitu zdravého biologického jedinca. K tomu potrebujú len zlomok elektrickej energie mikroprocesorov.

Neuróny sa chovajú v tele podobne ako elektrické obvody, ibaže ich správanie je oveľa nepredvídateľnejšie. Hlavne čo sa týka vzťahov medzi ich vstupmi a výstupmi. Umelá mozgová bunka úspešne kopíruje tieto správania. Otestovali to na dvoch odlišných oblastiach potkanieho mozgu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Doteraz boli neuróny čiernymi skrinkami, no nám sa podarilo jednu otvoriť a nakuknúť dovnútra,“ hovorí Alain Nogaret, fyzik z univerzity v Bath.

Ich práca poskytuje robustnú metódu k zrekonštruovaniu elektrických vlastností skutočných neurónov presne do drobných detailov. Vrcholným cieľom pre vedcov je postaviť medicínske zariadenie za pomoci umelých neurónov. Napríklad v prípade umelého srdca by sa mohol prístroj vedieť lepšie prispôsobiť požiadavkám tela. Umelé neuróny zabezpečia, že zariadenia budú lepšie ladiť s vnútrom človeka.

Fyziológ Julian Paton poznamenal, že tvorba umelých mozgových buniek bola pre nich zážitkom. Skrýva sa v nich potenciál pre chytrejšie medicínske zariadenia a novým prístupom k širokému spektru ochorení a postihnutí.

Vznik umelej inteligencie

Čipy, napodobňujúce mozgové bunky nám pomôžu nie len v zdravotníctve, ale aj pri vytváraní umelej inteligencie. Doteraz sa nám podarilo priblížiť k imitácií ľudského mozgu pomocou neurálnej siete, algoritmom, ktoré napodobňujú prácu nášho najkomplexnejšieho orgánu.

S príchodom novej technológie vedci skonštruovali fyzickú neurálnu sieť za pomoci umelých mozgových buniek. Tie sa za použitia starého algoritmu správali rovnako ako virtuálna sieť, avšak spotrebovali 100-krát menej energie.

Ak sa čipy uchytia, mohli by sme sa dočkať oveľa rýchlejších procesorov. Od rekreácie celého ľudského mozgu máme ešte ďaleko, avšak vedci využívajú postupne nadobudnuté skúsenosti a aplikujú ich do sveta počítačov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre