Prvý pilotný projekt na výrobu benzínu hydrogenáciou CO2 dopadol úspešne. Čo to môže znamenať pre svet?

Vedci z Číny našli spôsob, ako využiť oxid uhličitý a pretvoriť ho na benzín. Tento proces môže znamenať revolúciu pre celý svet.

hydrogenacia oxidu uhliciteho (2)
Zdroj: DICP

V Nature Communications sa objavila štúdia, ktorá sľubuje nový spôsob výroby paliva, pomocou procesu, ktorý sa nazýva hydrogenácia oxidu uhličitého. Nielenže ide o obnoviteľný spôsob výroby energie, ale aj o spôsob, ako využívať oxid uhličitý, píše portál Phys.

V industriálnom parku Zoucheng v Číne prebehla 4. marca demonštrácia prvého zariadenia, ktoré dokáže za rok vyrobiť tisíc ton benzínu z oxidu uhličitého. Technológia, ktorá by dokázala produkovať uhľovodíkové palivá s vysokou energetickou hustotou by mohla otvoriť cestu k čistej a obnoviteľnej energii, avšak proces výroby je stále veľmi náročný.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Uhľovodík je organická zlúčenina, ktorá sa skladá z atómov uhlíka a vodíka. Uhľovodíky môžu mať rôzne molekulárne štruktúry a preto je zložité ich generalizovať. Uhľovodíky sa do našej atmosféry dostávajú počas spaľovacích reakcií fosílnych palív. Objavujú sa však aj prírodné zdroje uhľovodíkov, napríklad etylén, či izoprén, ktoré pochádzajú z vegetácie.

Kedy sa využíva hydrogenácia?

Hydrogenácia je druh chemického procesu, počas ktorého nenasýtená zlúčenina viaže vodík a tým pádom sa mení na nasýtenú zlúčeninu. Tento proces sa využíva k saturácii organických zlúčenín. Vo väčšine prípadov ide o pridanie dvoch vodíkových atómov k určitej molekule. V tomto prípade ide o molekulu CO2 ku ktorej vedci pridali prostredníctvom hydrogenačného procesu dve molekuly vodíka (pozn. redakcie: H2).

Čínski vedci vyrobili benzín pomocou hydrogenácie oxidu uhličitého
Zdroj: Wikimedia

Pri reakcii sa využívajú katalyzátory, no je možné vykonať aj nekatalyzovanú reakciu, avšak len pri veľmi vysokých teplotách. Hydrogenácia sa využíva v petrochemickom, farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Prostredníctvom hydrogenácie totiž môžu vznikať z nenasýtených tukov nasýtené tuky. V potravinárskom priemysle sa tento proces využíva pri výrobe cukríkov, pečených výrobkov, či pri výrobe margarínu.

V petrochemickom priemysle je hydrogenácia užitočný proces pri výrobe parafínu, či naftalínu. Tieto látky sa vo výsledku stávajú menej reaktívne a menej toxické. Saturované uhľovodíky vykazujú vlastnosti, ktoré ich umožňujú skladovať na otvorenom vzduchu aj počas dlhších časových období.

„Tento proces začína novú éru využívania oxidu uhličitého nielen v Číne, ale aj po celom svete. Táto technológia je kľúčom ku zníženiu emisií v našej atmosfére a stáva sa novou stratégiou pre zníženie uhlíkovej stopy,“ vyjadril sa profesor Sun Jian z DCIP a jeden z prvých autorov štúdie.

Zariadenie slúžiace na demonštráciu tohto procesu bolo postavené v industriálnom parku Zoucheng v roku 2020. V októbri minulého roka prešlo nepretržitým 72-hodinovým testom, ktorý vykonala Čínska federácia CPCIF (pozn. redakcie: China Petroleum and Chemical Industry Federation). Zariadenie vytvorilo čistú formu benzínu s oktánovým číslom väčším ako 90. To znamená, že palivo spĺňalo čínske štandardy. Ďalšou výhodou je aj nízka energetická spotreba celého procesu. Či pôjde o revolučnú náhradu tradičných fosílnych palív ale ukáže až čas.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre