SpravodajstvoVeda a výskum

Pristávanie na Marse nie je jednoduché: Presvedčí vás o tom aj kreativita vesmírnych inžinierov

Každé vesmírne teleso, na ktorom sa nám podarilo pristáť si vyžiadalo unikátny prístup

Mars, jeden z našich planetárnych susedov, mohol byť v minulosti podobný Zemi. Na jeho povrchu sa mohli vyskytovať vodné jazerá a možno aj život. Práve preto je červená planéta pre mnohých astronómov a vedcov tak fascinujúcou destináciou.

Mars je doteraz najnavštevovanejšou planétou Slnečnej sústavy, vydalo sa ku nej už 45 misií. Problémom je, že približne polovica z nich buď havarovala, alebo zmizla, hovorí sa v YouTube videu kanála SciShow Space.

Dostať sa na povrch Marsu totiž nie je jednoduchá záležitosť. Jedným z dôvodov môže byť aj unikátna atmosféra, ktorá nejedenkrát spôsobila problémy. Vedci museli prísť s naozaj kreatívnymi riešeniami, ktoré by im umožnili dostať sa na pustý povrch tejto planéty. Pred prvým pristátím na Marse bol Mesiac jediným kozmickým telesom, na ktorom sa ľudstvu podarilo pristáť (pozn. redakcie: nerátajúc Zem).

Vesmírna hádanka

Každé vesmírne teleso si vyžaduje unikátny prístup. Napríklad, hrubá atmosféra našej planéty vyvoláva veľa trenia, ktorému sa môžeme brániť pomocou tepelných štítov. Naša atmosféra má zároveň aj výhodu. Pristávanie si môžeme zjednodušiť padákmi. Na druhú stranu Mesiac nemá prakticky žiadnu atmosféru. Neexistuje tam trenie, ktoré by ohrievalo raketu, no zároveň neexistuje ani vzduch, ktorý by umožnil padákom fungovať. Na to, aby raketa pristála na Mesiaci musí používať sadu rakiet, ktoré by ju spomaľovali.

Mars je niečo úplne iné. Pristávanie na červenej planéte so sebou prináša nevýhody pristávania na Zemi, ale aj nevýhody spojené s pristávaním na Mesiaci. Čo je však horšie, neexistujú žiadne výhody, ktoré by mohli inžinieri využiť. Atmosféra je oveľa tenšia ako na Zemi, vďaka čomu nemajú padáky dostatok vzduchu na spomalenie rakety. Zároveň atmosféra Marsu je dosť hustou na to, aby vytvárala problémy.

Na začiatku pristávania sa sonda nachádza v ochrannom obale, ktorý je vyplnený špeciálnym materiálom. Ten ochladzuje citlivé vybavenie a za sebou necháva dráhu plynu. Po prechode atmosférou sa časť tohto ochranného krytu oddelí a vysunie sa padák. Ten nedokáže sondu úplne zastaviť, avšak pomôže jej aspoň spomaliť. Po chvíli sa oddelí aj zvyšok ochranného obalu, spolu s padákom. Čo sa deje potom sa líši.

Sondy Viking používali rakety, ako pri pristávaní na Mesiaci. S príchodom prvých roverov sa začal využívať systém airbagov, ktorý fungoval dlhú dobu. Pri misii Opportunity však veci prišili s ešte lepším riešením. Rover Opportunity spustili na povrch pomocou vznášajúceho sa pristávacieho modulu, ktorý sa potom odpojil a odletel preč. Pre lepšiu ilustráciu si môžete pozrieť pristávanie misie Opportunity nižšie vo videu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close