Príbeh „posledného sovietskeho občana,“ kozmonauta, ktorý ostal uviaznutý vo vesmíre

Sergei Krikaľov ostal na vesmírnej stanici v čase rozpadu Sovietskeho zväzu

Sergei Krikaľov
Zdroj: Wikipedia (Voľné dielo)

18. mája 1991 sa kozmonaut Sergei Krikaľov vydal na sovietsku vesmírnu stanicu Mir. Počas jeho pobytu na vesmírnej stanici však štát, ktorého bol občanom prestal existovať. Vďaka tomu bol Krikaľov aspoň na pár mesiacov „posledným Sovietskym občanom,“ píše portál IFLScience.com

Krikaľov pracoval ako raketový inžinier a zároveň bol aj členom záchranného tímu v roku 1985, keď zlyhala sovietska vesmírna stanica Salyut 7. Krátko potom sa z neho stal kozmonaut a celé roky trávil výcvikom, ktorý zahŕňal všetko – od opráv vesmírnej stanice, až po vesmírne prechádzky. Nič ho však nepripravilo na to, čo má robiť, ak sa vo vesmíre ocitne bez podpory oficiálnej vesmírnej organizácie, alebo krajiny. Presne to sa mu stalo v roku 1991.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Už začiatok jeho cesty bol plný problémov. Keď sa Krikaľov spolu s dvoma ďalšími kozmonautmi, priblížili k vesmírnej stanici Mir, zlyhal im navádzací systém. Krikaľov preto musel prejsť na manuálne ovládanie a tak sa s vesmírnou stanicou spojiť. Pri dokovacom manévri môže byť každý zlý pohyb smrteľný, no tím kozmonautov to nakoniec zvládol.

Krikaľov miloval pobyt na vesmírnej stanici. Za ten čas si plnil zodpovedne svoje povinnosti, zatiaľ čo na Zemi pomaly dochádzalo k rozpadu Sovietskeho zväzu. Informácie sa dostávali aj hore do vesmíru, no prevažne boli veľmi strohé.

„Bol to dlhý proces a my sme síce dostávali správy, no nie všetky naraz. Počuli sme o referende. Ja som si len robil svoju prácu a viac som sa bál o tých na Zemi, o rodinu a priateľov. Tu hore sme mali všetko, čo sme potrebovali,“ vysvetlil Krikaľov.

Ťažká situácia

Nakoniec však politická situácia zasiahla aj vesmírnu stanicu. Kazachstan požadoval o nezávislosť, a tak sa sovietsky prezident, Gorbačov, rozhodol, že Kazašský kozmonauti nahradia Krikaľova na vesmírnej stanici. Išlo o ťah, ktorý by upokojil vládu. Problémom bolo, že nikto v Kazachstane nebol trénovaným kozmonautom, a tak Krikaľov musel ostať vo vesmíre o čosi dlhšie.

V októbri sa na Zem vrátilo niekoľko jeho kolegov. Ak by Krikaľov odišiel s nimi, na vesmírnej stanici by neostal nikto, kto by sa o ňu vedel postarať, a tak ostal ešte dlhšie. 25. decembra 1991 došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu. V tomto období bolo ešte menej finančných prostriedkov na organizáciu misie, ktorá by Krikaľova zbavila jeho povinností. Na vesmírnej stanici sa nachádzal model Soyuz, ktorý by mohol kozmonauta dopraviť domov, no malo to jeden háčik. Znamenalo by to stratu celej vesmírnej stanice.

Nakoniec sa však uzatvorila dohoda medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ktorá znamenala prísun financií na organizáciu novej misie. Tri mesiace po rozpade Sovietskeho zväzu odštartovala misia, ktorá Krikaľova priniesla späť na Zem. Po príchode domov bol však kozmonaut občanom štátu, ktorý už viac neexistoval.

Napriek tomuto incidentu sa však vrátil k práci kozmonauta a do konca kariéry strávil vo vesmíre až 803 dní. Zaujímavosťou je, že vďaka relativite a rozdielnemu plynutiu času Krikaľo  cestoval do budúcnosti, až o 0.2 sekundy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre