Prelomové zistenia vedcov o mesiaci Europa nás bližšie približujú k objaveniu života mimo Zeme
Ak by autori novej štúdie neobjavili takmer rovnakú štruktúru u nás na Zemi, ich práca by bola až "príliš odvážna".
Europa je jeden z mesiacov Jupitera a tento kozmický objekt je najlepším miestom, kde by mohli vedci nájsť stopy života. Mesiac má svoj vlastný oceán, no ten sa nachádza pod vrstvou ľadu, ktorá by mohla mať hrúbku až niekoľko desiatok kilometrov, píše portál SciTech Daily.
Nahliadnuť priamo do oceánu je teda náročná, ak nie nemožná úloha. Nedávna štúdia vedcov ale dospela k záveru, že ľadová bariéra nemusí byť bariérou v typickom zmysle slova, ale samostatným dynamickým systémom. Ten by mohol byť sám o sebe obývateľný. Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Nature Communications a píše sa v nej, že na povrchu môžu existovať hrebene, pod ktorými sa ukrýva voda v kvapalnom stave.
„Voda, ktorá sa nachádza bližšie pri povrchu má väčšiu šancu, že sa v nej vyvinie život. Europa dostáva mix zaujímavých chemikálií z vesmíru, iných mesiacov a sopečnej aktivity mesiaca Io. Ak sa na mesiaci nachádza život, potom má najlepšie šance práve tam,“ vyjadril sa Dustin Schroeder, jeden z autorov štúdie.
Voda blízko pri povrchu
Inšpiráciou pre vedcov bola geologická štruktúra, ktorú objavili v Grónsku. Išlo o takzvaný „dvojitý hrebeň“ a ak podobný proces prebieha aj na Europe, potom môže byť voda úplne všade. Samozrejme že geologické procesy, prebiehajúce na našej planéte sú úplne iné, než v prípade vzdialeného mesiaca. Počas prezentácie o mesiaci si ale vedci všimli, že určitý región Europy sa podobá na štruktúry, ktoré objavili v Grónsku.
Vedecký tím študoval dvojité hrebene v Grónsku do posledného detailu. Práve preto si uvedomili, že štruktúra v Grónsku – dvojitý hrebeň v tvare písmena M, môže byť v skutočnosti miniatúrnou verziou jednej z najvýraznejších štruktúr Europy. Dvojité hrebene na mesiaci vyzerajú ako rezy na povrchu. O nich sa vie už od 90. rokoch minulého storočia. Až doteraz nemali vedci predstavu o tom, ako mohli vzniknúť.
Ľadová bariéra medzi povrchom a oceánom Europy sa ale nespráva ako obrovský blok nehybného ľadu. Už viackrát sa potvrdilo, že táto vrstva podstupuje množstvo geologických a hydrologických procesov. Objavili sa aj dôkazy o vodných tryskách, ktoré prerážajú na povrch. Dynamická ľadová vrstva podporuje teóriu o obývateľnosti mesiaca. Vďaka procesom sa totiž dokážu dostať živiny z povrchu do oceánu nachádzajúceho sa pod ľadovou vrstvou.
Neprehliadnite
Ako sa autori štúdie vyjadrili, ich práca je ďalším významným krokom k pochopeniu dynamiky mesiaca a pochopeniu toho, aké fyzikálne procesy tvarujú nielen jeho povrch, ale aj hlbšie vrstvy. Zaujímavosťou je, že ak by podobné štruktúry neobjavili u nás na Zemi, ich práca by bola až príliš odvážna na to, aby mohla byť uverejnená.
Komentáre