SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo zrazu rastie záujem o Venušu? Už o pár rokov sa planéta stane cieľom viacerých krajín

Čo prispelo k tomu, že sa z planéty stal zaujímavý vedecký cieľ?

Minulý týždeň americká vesmírna agentúra, NASA, potvrdila, že plánuje dve vedecké misie k Venuši. NASA sa pre misie rozhodla aj napriek dávnejšiemu vyjadreniu šéfa ruského Roscosmosu, Dmitrija Rogozina, ktorý povedal, že Venuša je „ruská planéta.“ Portál Space vysvetľuje, prečo sa americká vesmírna agentúra rozhodla pre dve nové misie k našej susednej planéte.

Ide o vesmírne misie DAVINCI+ a VERITAS, ktoré by mali k planéte odštartovať do roku 2030. Zároveň ide o prvé misie americkej NASA od roku 1989. Nejde ale len o NASA. K Venuši by mala smerovať aj Európska vesmírna agentúra, India, ale aj Rusko. Všetky spomenuté krajiny by mali svoje misie odštartovať až v ďalšom desaťročí. K planéte smeruje aj súkromná spoločnosť Rocket Lab, ktorá plánuje pátrať po stopách života na planéte. Ich misia by mala odštartovať v roku 2023.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Takýto záujem o nášho planetárneho suseda tu už raz bol. Bývalý Sovietsky zväz vysielal misie k Venuši od 60. rokov. Išlo o vesmírne programy Venera a Vega. Sonda Venera 4 sa stala prvou sondou, ktorá poslala dáta na Zem z atmosféry iného sveta. Tejto sonde sa podarilo objaviť, že povrch Venuše je neuveriteľne horúci a planéta má hustú atmosféru.

Rastúci záujem o Venušu

Pristávací modul Venera 13, ktorý dosadol na povrch v roku 1982 je prvým strojom, ktorý nahral zvukovú stopu na povrchu iného sveta. Vesmírny program Vega, konkrétnejšie misie Vega 1 a Vega 2 boli prvými, ktoré vypustili balónové sondy v hustej atmosfére Venuše. K susednej planéte sa vydávali aj Spojené štáty, no tie neposlali k Venuši toľko misií, ako Sovietsky zväz.

Významnými misiami Spojených štátov boli misie Mariner 2, Mariner 5 a Mariner 10, ktoré preleteli popri Venuši v rokoch 1962, 1967 a 1974. Ďalšou významnou misiou bola misia Magellan, ktorej sa podarilo zmapovať povrch tejto planéty, pomocou špeciálneho radaru. Ten dokázal nazrieť pod hustú atmosféru planéty.

Dnes záujem o Venušu narastá. Vedci sú presvedčení, že niekedy v minulosti mohla táto planéta vyzerať úplne inak. Podľa ich tvrdení išlo o pokojný svet, na ktorom mohli existovať rieky, ale aj oceány. Niektorí dokonca tvrdia, že pred pár miliardami rokov mohla byť Venuša obývateľná aj pre pozemský život.

V atmosfére Venuše sa objavili aj stopy fosfánu, plynu, ktorý by sa mohol spájať so životom. Fosfán však nebol potvrdený všetkými výskumami a tak je jeho existencia v oblakoch Venuše stále otázna. Aj vďaka týmto objavom sa z planéty stal zaujímavejší cieľ pre vedecký výskum. Misie americkej NASA, DAVINCI+ a VERITAS sa zároveň pokúsia zistiť, ako sa z Venuše stala tak nehostinná planéta, akú poznáme dnes.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close