SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo ženy nemôžu ostať vo vesmíre tak dlho ako muži? Ide o diskrimináciu, či sa za tým schováva dačo iné?

Americká NASA má od roku 1989 zavedené limity, ktoré poukazujú na obrovský rozdiel medzi pohlaviami.

Naša planéta má niekoľko ochranných vrstiev, ktoré zabraňujú škodlivej ionizujúcej radiácii aby sa dostala na povrch. Prvou líniou obrany je naša magnetosféra, magnetické pole okolo celej Zeme. Druhou vrstvou je naša atmosféra. Spolupráca oboch vrstiev zaručuje, že sa na povrch nedostane takmer žiadna forma škodlivej radiácie.

Vysoká dávka ionizujúceho žiarenia vedie k chorobe z ožiarenia a následne aj rakovine. Astronauti na ISS sú síce do istej miery chránení pred týmto žiarením, no namiesto dvoch vrstiev ochrany majú len jednu – našu magnetosféru. To znamená, že astronauti vo vesmíre sú vystavení oveľa väčšej dávke škodlivého žiarenia, ako bežní ľudia na Zemi, vysvetľuje portál Live Science. To znamená, že počas svojej kariéry majú oveľa vyššiu šancu, že dostanú rakovinu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Americká vesmírna agentúra, NASA, si toto riziko plne uvedomuje. V roku 1989 zaviedla limity, ktoré majú úlohu chrániť zdravie a životy astronautov. Hodnoty ožiarenia, ktorým môže byť astronaut počas celej kariéry vystavený sú založené na veku a pohlaví. 30—ročná astronautka môže dosiahnuť maximálnu hodnotu ožiarenia 180 milisievertov, zatiaľ čo 60-ročný astronaut môže dosiahnuť 700 milisievertov.

Prečo ženy nemôžu ostať vo vesmíre tak dlho ako muži?

Julian Preston z oddelenia ochrany pred radiáciou spadajúcej po Environmentálnu ochrannú agentúru Spojených štátov prináša jednoduchú odpoveď. Keď boli astronauti a astronautky vystavení vysokým hladinám radiácie počas rovnakého časového úseku, ženy čelili až dvojnásobnému riziku vývoja rakoviny pľúc.

„Preživší atómových výbuchov v Japonsku nám ukázali, že ženy sú citlivejšie na ionizujúce žiarenie než muži. Predovšetkým sú náchylnejšie na vývoj rakoviny pľúc,“ vysvetľuje Preston.

Americká NASA berie tieto limity vážne a neraz sa kvôli nim kariéra astronauta musí skončiť. V roku 2018 astronautka Peggy Whitson vyjadrila svoju frustráciu, keď musela odísť do dôchodku v 57. roku.

Limity na množstvo radiácie, ktorej môže astronaut počas svojej kariéry vystavený, sa však majú podľa NASA meniť. Americká vesmírna agentúra požiadala expertov z Národnej akadémie vied, aby celú situáciu prehodnotili. Nový limit bude 600 milisievertov, ktorý založili na tej najohrozenejšej skupine astronautov – žien v mladom veku. Hodnota 600 milisievertov sa rovná radiácii, ktorú astronaut obdrží počas 4 až 6-mesačnej misie na palube ISS.

„Nové limity obmedzia určitú skupinu astronautov, predovšetkým starších mužov. Znamená to však, že ženy dostanú možnosť dlhšej kariéry,“ vyjadril sa preston.

Nový limit zároveň znamená, že ženy môžu dostať vyššiu dávku radiácie, než to dnešné nariadenia NASA dovoľujú. Odborníci z akadémie vied túto vec rozoberali z hľadiska etiky a rozoberali hlavne rovnováhu medzi vyšším rizikom a lepšími kariérnymi možnosťami pre ženy.

Okrem zmeny pre astronautov na ISS, americká NASA rozmýšľa aj nad dodatočným zvýšením limitov pre astronautov, ktorí sa budú podieľať na kritických a dlhších misiách. Tým má americká vesmírna agentúra na mysli napríklad cestu na Mars, ktorá by astronautov vystavila 900 milisievertom radiácie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close