SpravodajstvoVeda a výskum

Prečo sa nedokážeme pozrieť na „okraj vesmíru“, hoci môžeme sledovať vzdialené galaxie?

Štúdiom vzdialených galaxií získavame lepšiu predstavu o tom, ako vesmír kedysi vyzeral

Napriek všetkému, čo je o vesmíre známe, stále existuje niekoľko existenciálnych otázok, na ktoré nevieme dodnes odpoveď. Dôvodom sú „hranice minulosti“ , do ktorých vidíme.

Nevieme napríklad, či má vesmír koniec, alebo nie. Vieme však že jeho skutočná veľkosť musí byť väčšia než oblasť, ktorú môžeme priamo pozorovať. Vesmír ale musí mať okraj, nie v priestore, ale v čase. Veľký tresk sa udial v známom čase, pred 13.8 miliardami rokov. Ide v podstate o hranu, ktorá nám neumožní vidieť ďalej do minulosti. Čím ďalej do vesmíru sa pozeráme, tým vidíme hlbšie do minulosti. Píše o tom portál Forbes.

Dnes môžeme  vidieť vesmír tak, ako vyzeral približne 500 miliónov rokov po veľkom tresku a to vďaka Hubbleovmu teleskopu (pozn. redakcie: do minulosti vidíme vďaka tomu, že odrazené svetlo k nám putuje dlhú dobu). Väčšina galaxií je nakopená v galaktických skupinách a kopách. Oddelené sú obrovskými regiónmi pomerne prázdneho priestoru, ktorý sa nazýva kozmické prázdno. Čím ďalej sa však pozeráme, tým častejšie môžeme pozorovať vesmír, ktorý bol oveľa jednotvárnejší, než je tomu dnes.

Galaxie v minulosti neboli také veľké a ich zoskupenia tak početné, ako je tomu dnes. Vytvára to predstavu o vesmíre, v ktorom vznikali galaxie z oveľa menších a postupom času sa spájali dokopy a rástli. Keď sa pozrieme do vzdialenosti 19 miliárd svetelných rokov, môžeme vidieť vesmír, keď bol len 3 miliardy rokov starý. V tomto období môžeme vidieť hviezdnu formáciu na vrchole. Ak však pôjdeme ešte ďalej do minulosti, zistíme že približne miliardu rokov po veľkom tresku sa netvorili žiadne hviezdy.

Pohľad do minulosti

Súčasné teleskopy, ako napríklad Spitzerov teleskop, nás dokážu dostať až na hranicu toho, čo vieme pozorovať. Keď sa pozrieme do dostatočnej vzdialenosti, môžeme vidieť, ako vesmír vyzeral, keď mal len 700 miliónov rokov. Tu sa dostávame k prvej hranici vesmíru, hranici transparentnosti. Kedysi bol vesmír plný častíc, ktoré odrážali svetlo a preto sa vo vesmíre nedalo nič vidieť.

Preto je nový teleskop americkej NASA, teleskop Jamesa Webba, dôležitý. Vesmír bude sledovať v infračervenom spektre. Tým pádom bude môcť nahliadnuť za túto „vesmírnu hranicu.“ Bude môcť vidieť vesmír v stave reionizácie. Väčšina vesmírneho priestoru je v tejto fáze priehľadná.

Vo vzdialenosti až 46 miliárd svetelných rokov sa dostávame k najskoršej hranici. V tomto bode sa nachádza kozmické mikrovlnné žiarenie. Ide o pozostatok žiarenia z veľkého tresku, na úplnom počiatku vesmíru. Čo sa ukrýva za touto vesmírnou hranicou nie je známe.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close
Pracovné ponuky