Prečo sa na vás „pozerajú“ neživé tváre? Ide o psychologický fenomén zvaný pareidolia
Ľudia, ale aj isté druhy opíc, majú schopnosť vidieť tváre aj tam, kde nie sú
Určite sa vám už niekedy stalo, že ste zbadali tvár, či už v oblakoch, na stene domu, alebo hocikde inde. Ide o psychologický efekt, ktorý má svoj názov, pareidolia. Ide o zvláštny fenomén, vďaka ktorému vnímame určité tvary neživých objektov ako tváre, ktoré hľadia priamo na nás. Téme sa venuje portál Science Alert.
Príklad môžeme nájsť aj vo vesmíre – Tvár na planéte Mars. Štúdia z roku 2017 dokázala, že pareidoliu vníma aj určitý druh opíc, Makaky. Štúdia zároveň dokázala, že Pareidolia v ľuďoch nie je zbytočným fenoménom. V prírode je výhodou byť dobrý v odhaľovaní tvárí, aj keď môže ísť iba o „umelú“ tvár, ktorá sa skladá z dvoch okien a dverí.
„Schopnosť podvedome rozoznávať tváre môže viesť k falošnému poplachu, kedy mozog rozpozná tvár, ktorá v skutočnosti neexistuje, napríklad v rôznych neživých objektoch. To samo o sebe problémom nie je, pretože je lepšie, ak podvedome vnímate tváre, ktoré neexistujú, akoby ste nedokázali podvedome vnímať tváre vôbec,“ tvrdí behaviorálny neurológ, Colin Palmer.
Rozoznanie pohľadu
Palmer zároveň tvrdí, že rozpoznávanie tvárí nie je len o tom odhaliť tvár samotnú. Musíme rozpoznať, kto to je a zistiť, či sa daná tvár na nás pozerá, alebo či je nahnevaná. Svoje tvrdenia podporil výskumom, v ktorom sa snažil zistiť, či pareidolia zahŕňa aj čítanie sociálnych ukazovateľov tváre. Jedným z týchto ukazovateľov je napríklad to, kam smeruje náš pohľad.
Zavolal si na to 60 dobrovoľníkov, ktorým ukázal niekoľko objektov, spúšťajúcich pareidoliu. Tieto objekty boli navrhnuté tak, aby sa jeden „pozeral“ viac doľava, než ten druhý. Opakované pozorovania spôsobili, že sa pohľady objektov menili viac doprava. To viedlo výskumníkov k presvedčeniu, že v bunkách, ktoré sú zodpovedné za vnímanie okolia, konkrétnejšie pohľadu iných ľudí, môže dôjsť ku zmenám, ak sú vystavené tváram, ktoré majú všetky jeden smer pohľadu.
„Je lepšie byť prehnane citlivý na detekciu tvárí, ako nebyť citlivý dosť. Naše zmysly sú špecificky nastavené na rozpoznávanie čŕt, z ktorých sa skladá ľudská tvár a toto nastavenie funguje aj pri neživých objektoch,“ dodáva Palmer.
Komentáre