SpravodajstvoVeda a výskum

Prečo nám víkend ubehne ako voda, zatiaľ čo pondelky sú nekonečné? Takto vníma náš mozog plynutie času

Ľudia nemajú orgán, ktorý by slúžil ako hodiny, preto sa naše vnímanie môže zdať skreslené.

Určite sa to už stalo aj vám. Deň ubehne tak rýchlo, že si ani neuvedomíte a už je večer a najvyšší čas ísť spať. Alebo presný opak, kedy sa nám zdá, že hodina trvá celú večnosť a nie a nie skončiť. Ako je to možné? Vníma náš mozog čas inak a dokáže ho podľa situácie spomaliť, alebo zrýchliť? Tejto téme sa venuje YouTube kanál It’s Okay To Be Smart.

Čas plynie dopredu konštantným tempom, sekundu po sekunde, minútu po minúte a tok času plynie jedným smerom. Plynutie času vnímame ako prechod z minulosti, ktorú si pamätáme, cez prítomnosť, ktorú zažívame, smerom do budúcnosti, o ktorej nemáme najmenšiu predstavu. Napriek tomu existujú situácie, kedy sa nám môže javiť, ako keby čas plynul pomalšie, alebo naopak rýchlejšie.

Ľudia nemajú špeciálne vyvinutý orgán na sledovanie času. Väčšina z nás dokáže celkom presne odhadnúť ako dlho trvá desať sekúnd, no aj v tomto prípade sa môžu objaviť jemné odchýlky. Ľudia však majú biologické hodiny, ktoré dokážu sledovať isté časové úseky, no ľudské telo funguje na rozpoznávaní naozaj veľkých rozdielov, ako je napríklad deň a noc. Zároveň si dokážeme všímať astronomické, alebo biologické signály, pomocou ktorých vieme povedať, že uplynulo niekoľko mesiacov, alebo rokov.

Vnímanie času

Čo sa však týka merania sekúnd, minút a hodín, bez použitia hodín by sme nevedeli, koľko času uplynulo. Naše vnímanie času preto môže byť zrýchlené a spomalené. Vedci to demonštrovali tak, že dobrovoľníkov strčili z 15-poschodovej budovy. Cieľom výskumu bolo potvrdiť, či ľudia, v život ohrozujúcich situáciách, naozaj vnímajú svet okolo seba spomalene a dokážu natiahnuť sekundu na dlhší časový úsek. Ukázalo sa že nie, v prípade nebezpečnej situácie sa svet okolo nespomalí, no ľudia, sotený z budovy vnímali, že ich pád trval dlhšie, ako naozaj trval.

Jedna z teórií tvrdí, že v nebezpečných situáciách začne časť mozgu pracovať viac, než obyčajne, čo vedie k vytvoreniu detailnejších spomienok. Keď si človek spomienky opätovne „prehrá,“ má pocit, ako keby situácia trvala dlhšie.

Aj emócie môžu vplývať na to, ako vnímame plynutie času. Počas pandémie COVID-19 vnímali ľudia, žijúci v strese, plynúť čas pomalšie ako ľudia, ktorí boli šťastní. Zaujímavosťou je, že ak naša denná rutina pozostáva z neustále opakujúcich sa činností, mozog sa prepne na autopilota a spätne sa nám javí, akoby mesiace ubehli takmer bez povšimnutia.

Nazýva sa to Oddball Effect a v princípe funguje nasledovne: Ak sa pozeráme na stále rovnaký obrázok, ktorý sa objavuje na obrazovke v rovnakom tempe a odrazu sa objaví nový obrázok, zdá sa nám, ako keby na obrazovke ostal dlhšie, pričom to nie je pravda. Oddball Effect by mohol vysvetliť, prečo sa deťom môže zdať, že čas plynie pomaly. Detský mozog vníma všetko okolo seba ako niečo nové a zaujímavé, zatiaľ čo mozog dospelého človeka je už zvyknutý na svet okolo a už má vytvorené svoje rutiny a skratky. Aj preto sa môže zdať, akoby týždeň ubehol bez povšimnutia.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close