SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo mimozemšťania nenavštívili našu Zem? Nová hypotéza naznačuje, že v istom bode musia čeliť drsnej voľbe

Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorá ponúka zaujímavú odpoveď na fermiho paradox - teda dôvod prečo sme ešte nenašli inteligentný život mimo Zeme.

Zem je zatiaľ jedinou planétou o ktorej vedci vedia, že dokáže podporovať život. V tomto prípade je to jednoduché, pretože ide o planétu ktorú obývame nielen my, ale aj množstvo ďalších organizmov. Čo sa týka života na iných kozmických telesách, situácia sa rapídne komplikuje. Momentálne vesmírne agentúry pátrajú po stopách mikroorganizmov na Marse, no ani v tomto prípade nie je jasné, či na červenej planéte niekedy v minulosti mohol existovať život, hoci len jednoduchý.

To však nebráni vedcom vytvárať hypotézy o civilizáciách, ktoré žijú na vzdialených planétach rovnako ako my, alebo pomocou pokročilých dopravných prostriedkov hravo prekonávajú obrovské vesmírne vzdialenosti. Na jednej strane je veda o analyzovaní dôkazov, ktoré máme k dispozícii, no na druhej strane existuje priestor aj pre hypotézy, ktoré zatiaľ nedokážeme overiť. Obľúbenou témou týchto hypotéz sú samozrejme aj mimozemské civilizácie a nová štúdia publikovaná v Royal Society Open Science rozmýšľa nad tým, prečo našu planétu doteraz nenavštívili, píše portál Live Science.

Kde sú všetci?

Nová hypotéza sa pokúša nájsť riešenie na fermiho paradox. Ten poukazuje na rozpor medzi tým, že vzhľadom na vek a rozlohu by vesmír mal byť plný inteligentného života, no my ako ľudia sme doteraz nenašli žiadne dôkazy o jeho existencii. Nová štúdia tvrdí, že civilizácia sa v určitom momente dostáva do bodu, kedy energia, ktorú civilizácia dokáže vyprodukovať, nestačí na ich technologický pokrok. V tom momente nastáva kolaps celej civilizácie.

V štúdii sa píše, že toto nemusí byť pre danú civilizáciu konečná. Civilizácia môže nájsť akúsi rovnováhu na to aby prežila, no musí sa vzdať možnosti cestovať ku hviezdam.

„Civilizácie buď vyhoria a zaniknú alebo sa pokúsia o rovnováhu, kedy už expanzia do vesmíru prestáva byť ich prioritou. Takéto civilizácie by bolo náročné odhaliť na diaľku. Či už sa civilizácia zrúti, alebo sa vzdá vesmírnej expanzie, obe situácie sú v súlade s tým, že sme doteraz neobjavili žiadnu galaktickú civilizáciu.“, píše sa v štúdii.

Životne dôležitá dilema

Za hypotézou sa ukrýva výskum expanzie miest na Zemi. Vedci zistili, že rozloha a energetická spotreba miest rastie exponenciálne spolu s nárastom populácie. Tento rast nevyhnutne vedie ku kríze. Autori štúdie argumentujú, že vyspelé civilizácie skôr, či neskôr, dosiahnu bod, kedy je celá planéta jedno veľké mesto. V tomto prípade príde kríza, ktorá môže celú civilizáciu priniesť do záhuby.

Zároveň ale vedci argumentujú tým že civilizácie blízko kolapsu, sa hľadajú najjednoduchšie. Ich energetická spotreba vystrelí na mimoriadne neudržateľné úrovne v posledných pokusoch na záchranu.

„Je možné, že prvé civilizácie, ktoré ľudstvo objaví, budú síce inteligentné, no nie veľmi ‚múdre‘. Signály od potenciálne inteligentných civilizácií môžu byť buď volaním o pomoc alebo ich posledné pokusy o záchranu.“, píšu autori vo svojej práci.

Jedným riešením je nájsť rovnováhu medzi kvalitou života, produkovaním čistej a udržateľnej energie a harmóniou s prostredím. Neznamená to, že sa civilizácie vzdajú vesmírneho prieskumu. Ich cieľom však nebude expanzia v takom merítku, kedy by narazili na našu Zem a na nás.

Autori štúdie ale zdôrazňujú to, že ich práca je len hypotézou. Čo sa týka fermiho paradoxu a jeho riešení, publikovaných bolo už množstvo štúdií, ktoré sa pokúšajú tento problém riešiť.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close