Prečo ľudia nedokážu liezť po stenách, ako to dokážu niektoré živočíchy?
Sen stať sa skutočným pavúčím mužom sa bohužiaľ nikdy nenaplní.
Keď sme boli malí, chceli sme byť ako Spider-Man a liezť po stenách budov, či lietať pomedzi budovy na vlákne pavučiny. Samozrejme že sme v kútiku duše vedeli, že je to len fantázia a to, čo sme vídavali na obrazovkách televízie každé ráno nemôže byť skutočné. Vedia to aj vedci, no v nedávnej štúdii sa priblížili k vedeckému vysvetleniu toho, prečo ľudia nedokážu liezť po stenách, ako pavúky, píše portál University of Cambridge.
Najväčšími zvieratami, ktoré sa dokážu prisať na hladkú stenu a liezť po nej, sú gekóny. Ide o druh jašterice. Tá má na spodnej strane nôh lepkavé prísavky. Väčší živočích, ako gekón by potreboval na udržanie sa na stene obrovské prísavky a v prípade človeka by museli pokrývať približne 40% tela, aby sme dokázali liezť po stenách ako pavúčí muž.
Čím je živočích väčší, tým väčšie prísavky potrebuje. Ak by chceli liezť po stenách aj väčšie živočíchy, potrebovali by obrovské nohy. Vedci z University of Cambridge zistili, že drobné roztoče majú 200-násobne menšiu plochu pokrytú prísavkami, v porovnaní s gekónmi. Ľudia by však potrebovali mať pokrytých 40% tela, alebo až 80% prednej časti tela, aby boli schopní liezť po stenách.
Výskum vedcov z univerzity v Cambridgi ukázal, že ak by sa v prípade určitého živočíšneho druhu vyžadovalo vysoké percento pokrytia tela prísavkami, z hľadiska evolúcie by išlo o veľmi nepraktické riešenie. Človek by napríklad potreboval naozaj obrovské chodidlá a topánky, ktoré by museli mať číslo najmenej 145.
Univerzálny orgán
Vedci v novom výskume analyzovali 225 živočíchov, ktoré dokážu liezť po stenách. Porovnávali napríklad pavúka s gekónom a aj keď ide o úplne odlišné zvieratá, spôsob, akým lezú po stene je podobný. Prísavky sú dokonalým príkladom štruktúry, ktorá sa vyvinula rovnako aj napriek tomu, že živočíchy, ktoré tento orgán využívajú, mali odlišné evolučné cesty.
Neprehliadnite
Vedci si však všimli aj prípady, kedy sa prísavky nedokázali zväčšiť v pomere k telu živočícha, no tento druh aj napriek tomu dokáže liezť po stenách. Príkladom sú žaby. Namiesto toho, aby sa ich prísavky zväčšili, sa stali lepkavejšími. Tri druhy žiab sa vydali touto cestou. Väčšine živočíšnych druhov, schopných liezť po stenách sa však vyvinuli väčšie prísavky. Len pár živočíšnych druhov problém vyriešilo tak, že sa ich prísavky stali lepkavejšími. Od čoho ale závisí, či sa prísavky stanú väčšie, alebo lepkavejšie je pre vedcov stále záhadou.
Výskum vedcov z University of Cambridge by mohol pomôcť vyrobiť lepidlá, ktoré by fungovali na spôsobe, na akom fungujú aj prísavky živočíšnych druhov.
Komentáre