Prečo čierne diery „nevysajú“ celý vesmír? Z odpovede teoretického fyzika sa vám zatočí hlava
Čierne diery, najničivejšie objekty vo vesmíre, môžu mať jednu zvláštnu vlastnosť.
Čierne diery sú tie najvýkonnejšie „vesmírne vysávače“. Pohlcujú všetku hmotu okolo seba a ich gravitačnej sile nedokáže uniknúť ani svetlo. Lenže prečo sa potom stále nezväčšujú a nepohltia celý vesmír?
Je to zaujímavá otázka, na ktorú sa pokúša odpovedať známy fyzik, Leonard Susskind, otec teórie strún, píše portál ScienceAlert. Jeho vysvetlenie je naozaj zarážajúce, no zároveň by dokázalo prepojiť dve najväčšie fyzikálne teórie, ktoré poznáme. Jeho vysvetlenie, ktoré sa objavuje v novej štúdii, tvrdí, že čierne diery expandujú netradičným spôsobom – tým že sa zväčšuje ich vnútorná komplexnosť.
Inými slovami povedané, expandujú smerom dovnútra, nie von. Na prvý pohľad to môže znieť zvláštne, až neintuitívne, no Susskindova teória sa opiera o expanziu nášho vesmíru, ktorá sa tiež nedeje prirodzene.
„Myslím, že ide o naozaj zaujímavú otázku. Je kozmologická expanzia priestoru spojená s nárastom jeho komplexnosti?“ pýta sa Susskind.
Jedným dychom však dodáva, že nepozná odpoveď. Jeho výskum je teoretický, čo znamená, že ho momentálne nevieme potvrdiť, alebo vyvrátiť. Jeho pohľad na to, prečo čierne diery „rastú“ viac do seba, ako von je však fascinujúci.
Správanie čiernych dier
Čierne diery sú naozaj hustými objektmi, ktoré ohýbajú priestor do takej miery, že svetlo (pozn. redakcie: Najrýchlejšia vec vo vesmíre) nemá dostatočnú rýchlosť, aby sa z jej zovretia vymanilo. Čierne diery sa dostali do povedomia ľudstva už v roku 1915. Sú prirodzeným výsledkom rovníc Alberta Einsteina a jeho teórie relativity.
Neprehliadnite
Dlho sa o týchto objektoch špekulovalo a mnohí neverili, že by mohli reálne existovať vo vesmíre. Neskôr sme ich ale objavili, najčastejšie v jadrách galaxií. Čierne diery sú tie najextrémnejšie objekty, aké poznáme. Svojou gravitačnou silou ohýbajú priestor okolo seba do takej miery, že si to poriadne nedokážeme ani predstaviť.
Časopriestor sa pre potreby demonštrácie zobrazuje ako rovné gumené plátno. Ak položíme do stredu objekt, plátno sa zakriví podobne, ako sa zakrivuje časopriestor. Tieto vlastnosti nášho vesmíru umožnia existenciu naozaj hlbokého tunelu, ktorý sa zakrivuje smerom nadol. Lenže ako do toho zapadajú čierne diery?
Susskind navrhuje, že čím viac hmoty čierna diera pohltí, tým viac narastá jej vnútorná komplexnosť. Komplexnosť v tomto prípade znamená počet krokov, ktoré treba vykonať, aby sa čierna diera vrátila do svojho pôvodného stavu, t. j. do stavu v akom sa nachádzala pred kolapsom do čiernej diery.
Susskind predkladá naozaj bizarnú myšlienku, ktorá by sa dala popísať aj nasledovne: Predstavte si, že si stiahnete film do počítača a zistíte, že máte viac miesta, ako predtým. V extrémnom prostredí, aké sa v útrobách nachádza je naozaj možné, aby s väčším množstvom informácii narastal aj vnútorný priestor.
Fyzik tvrdí, že priestor vo vnútri čiernej diery nie je ako priestor v normálnom vesmíre, preto by sme nemali čakať, že tam budú platiť rovnaké pravidlá.
Komentáre