SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Pozrite sa na 3 vesmírne záhady, ktoré dodnes nemajú vysvetlenie

Kam zmizla masívna hviezda, alebo prečo je povrch Venuše taký mladý? S niektorými otázkami sa vedci poriadne trápia.

Existuje množstvo vecí, ktoré sa vo vesmíre dejú a momentálne ich nedokážeme pochopiť, napríklad vznik supermasívnych čiernych dier, temná hmota, rýchle rádiové signály a mnoho ďalších kozmických javov.

Niektoré veci ešte pochopiť nedokážeme a potrebujeme ešte pár rokov na to, aby sme sa dostali k odpovedi. Objavujú sa však aj poriadne vesmírne záhady, ktoré vedcov dokázali zmiasť. Pár vesmírnych záhad predstavil aj YouTube kanál Joe Scott.

Miznúca hviezda

Hviezda, ktorá sa jedného dňa rozhodla zmiznúť z oblohy bola žiarivá modrá premenná hviezda, ktorá sa nachádzala v trpasličej galaxii, približne 75-miliónov svetelných rokov od nás, no dnes už na svojom mieste nie je. Znepokojivé je, že išlo o naozaj masívnu hviezdu, 2.5-milónkrát jasnejšiu, ako naše Slnko.

Hviezda sa pravidelne objavovala v dátach od roku 2001 do roku 2011, no keď sa vedci v roku 2019 rozhodli, že sa na ňu opäť pozrú, hviezda už na oblohe nebola. Predchádzajúce pozorovania ukázali, že hviezda okolo seba chrlí radiáciu, čo je ukazovateľom umierajúcej hviezdy. Problém je, že masívne hviezdy, jej veľkosti, svoj život ukončia v masívnej explózii – supernove. Čo sa s hviezdou stalo, nie je známe.

Častica z paralelného vesmíru

V roku 2006 objavili vedci z NASA na Antarktíde časticu, ktorá tam nepatrí. Ich objav niektorí považujú za dôkaz existencie paralelných vesmírov. Časticu zachytil teleskop ANITA (pozn. redakcie: Antarctic Impulsive Transient Antenna).

Teleskop bol špeciálne navrhnutý na to, aby dokázal objaviť vysokoenergetické častice, neutrína, ktoré prichádzajú z vesmíru. Objav z roku 2006 je výnimočný a záhadný, z toho dôvodu, že zaznamenané neutríno neprišlo z vesmíru, ale z opačného smeru, zdola.  

Ukázalo sa, že nejde o časticu z iného vesmíru, ale o signál, ktorý bol vytvorený askaryanovou radiáciou (pozn. redakcie: pomenovaná podľa fyzika Gurgena Askaryana). Táto radiácia vzniká, keď sa neutríno pohybuje rýchlejšie ako svetlo a vo svojej podstate vytvorí ekvivalent sonického tresku.

Ako sa neutrínu podarilo prekonať rýchlosť svetla? Ide tak trochu o podvod. Vo vákuu svetlo cestuje najvyššou dovolenou rýchlosťou, no ak sa fotóny pohybujú napríklad cez ľad, hýbu sa pomalšie. Neutríno však nereaguje veľmi s hmotou, a tak dokáže v ľade predbehnúť fotóny a vytvoriť askaryanovu radiáciu, ktorú zachytil teleskop ANITA.

Žiarenie, zachytené teleskopom vysvetlené bolo, no veda stále nevie vysvetliť, odkiaľ sa zobralo neutríno s tak vysokou energiou. Vysvetliť tento problém sa pokúsilo už cez 40 štúdií. 

Mladý povrch Venuše

Venuša sa niekedy označuje aj ako dvojička Zeme. Čím viac sme sa o „pekelnej“ planéte dozvedali, tým viac rozdielov sa nám medzi týmito dvoma planétami podarilo objaviť. Jedným spoločným znakom je, že obe planéty majú malé množstvo kráterov.

Zem má tektonickú aktivitu a vodný cyklus, ktorý nám pomohol zbaviť sa množstva kráterov, no Venuša tieto veci nemá. Pod jej povrchom sa ale odohráva plášťová konvekcia. Chladnejšie a hustejšie skaly klesajú ku dnu a teplejšie sa dostávajú vyššie, smerom k povrchu.

Vedci predpokladajú, že raz za čas Venuša „vymení“ svoj povrch za nový. Záhadou ostáva, akou formou, alebo ako často sa tento proces deje. Na planéte stále možno nájsť malé množstvo kráterov, ktoré sú dokonale zachované. Ako je to možné, to veda nevie povedať.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close