SpravodajstvoVeda a výskum

Pomocou tejto rafinovanej metódy budú môcť astronómovia lepšie mapovať náš vesmír

Poslúži im objekt, ktorý by ste čakali najmenej

Zem je našim jediným miestom, z ktorého môžeme študovať vesmír okolo nás. Je jednoduché nájsť hviezdy a zakresliť ich do súhvezdí podľa toho, kde sa na oblohe nachádzajú. Zložitejšie je však zistiť, ktorá z týchto hviezd sa nachádza ďalej a ktorá je bližšie. Téme sa venuje portál Science Alert.

Jednou z možností, ako zistiť vzdialenosť objektov vo vesmíre je použiť takzvané sviečky. Ide o objekty, ktoré vynikajú svojou jasnosťou. Astronómovia zmerajú rozdiel v tom, aký jasný daný objekt je a ako jasne sa javí nám, nachádzajúcim sa niekoľko svetelných rokov ďalej. Medzi tieto „sviečky“ sa radia aj pulzujúce hviezdy, ktorých jasnosť sa spája s časovaním jednotlivých pulzov. Ďalším príkladom môžu byť aj supernovy, ktoré majú v istom bode vrchol svojej jasnosti.

Astronómovia tvrdia, že kozmické vzdialenosti by sa dali zmerať aj pomocou objektov, ktoré sú tými najnepravdepodobnejšími v celom vesmíre. Sú nimi supermasívne čierne diery.

„Meranie kozmických vzdialeností je jednou zo základných prekážok astronómie, preto radi využijeme každú možnosť, ktorá sa nám naskytne,“ hovorí astronóm Yue Shen, z University of Illinois.

Čierne diery sú však pravým opakom toho, po čom by mali vedci pátrať. Sú tmavé, nevyžarujú žiadne stopy a vo väčšine prípadov sú takmer neviditeľné. Príkladom môže byť aj štúdia, ktorá tvrdí, že v našej galaxii by sa mala nachádzať miliarda menších čiernych dier, no vedci identifikovali len hŕstku z nich.

Nepravdepodobný kandidát

Opačným prípadom sú ale supermasívne čierne diery, ktoré sídlia v srdci takmer každej galaxie. Je pravda, že tie tiež nemôžeme vidieť, no ak sú aktívne, materiál okolo nich môže žiariť veľmi jasne. Aktívna supermasívna čierna diera je taká, ktorá pohlcuje materiál okolo seba. Tento materiál vedia vedci rozdeliť do veľmi jasnej architektúry. Uprostred tohto materiálu leží samotná čierna diera, ktorá môže mať hmotnosť niekoľkých miliárd našich Sĺnk.

torus
Zdroj: ALMA [ESO/NAOJ/NRAO]
Materiál okolo čiernej diery sa nazýva akrečný disk a má tvar špirály, ktorá smeruje priamo do útrob čiernej diery. V akrečnom disku možno objaviť intenzívne gravitačné a trecie sily, vďaka čomu sa materiál zahrieva na extrémne teploty. Vedci však objavili niečo iné. Za akrečným diskom sa nachádza väčší oblak, ktorý sa nazýva torus.

Z času na čas sa stane, že časť akrečného disku, najbližšie k čiernej diere, prudko zažiari a keď sa to stane, torus vydá akúsi ozvenu. Torus pohltí žiaru akrečného disku a prach v ňom sa tým pádom zohreje. Keď sa tak stane, vedci môžu toto zohrievanie pozorovať v infračervenom spektre. Vedci vedia, že vnútorný okraj akrečného disku je extrémne horúci.

Čím ďalej sa však od čiernej diery nachádza, tým chladnejší je. Keď sa teploty dostanú na 1200 °C, môže sa vytvoriť torus a vzdialenosť medzi torusom a vnútorným okrajom je priamo úmerná vysokým teplotám. Ak vedci poznajú vzdialenosť, dokážu vypočítať teplotu a podľa nej aj žiarivosť, ktorú by mal akrečný disk vyžarovať. Podľa nej už dokážu zistiť vzdialenosť supermasívnej čiernej diery od nás.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close