Pomocou dávno „mŕtvej“ sondy Cassini vedci vyriešili ďalšiu záhadu Saturnu
Vrchné vrstvy atmosféry sú oveľa teplejšie, než by mali byť
Sonda Cassini, ktorá zhorela v roku 2017 počas svojej misie okolo Saturnu stále prináša nové informácie. Planétu študovala zblízka 13 rokov.
Cassini pomohla vedcom zistiť, prečo je vrchná atmosféra Saturnu tak horúca. Od Slnka sa planéta nachádza dosť ďaleko na to, aby od neho prijímala teplo. Pomocou starých dát zo sondy sa podarilo vedcom túto záhadu vyriešiť. Píše o tom portál timesfamous.com.
Išlo o nový projekt, ktorý bol spoluprácou americkej NASA a Európskej vesmírnej agentúry. Vedený bol Zarah Brownovou, ktorá naznačuje, že za ohrievanie atmosféry Saturnu môžu jeho polárne žiary. Tie sú vytvárané neustálym prúdom nabitých častí v solárnom vetre, ktoré reagujú s nabitými časticami, ktoré prúdia z mesiacov planéty a vytvárajú elektrické prúdy.
Záhada plynných obrov
Táto informácia pomôže vedcom pochopiť nie len zvláštne správanie Saturnu, ale aj iných plynných obrov. Jupiter, Neptún aj Urán majú všetky nadmerne teplú vrchnú vrstvu atmosféry. Taktiež sa tento jav môže objaviť aj pri viacerých exoplanétach mimo našej sústavy, ktoré sa môžu správať podobne.
„Tieto informácie sú dôležité k pochopeniu správania sa vrchných vrstiev atmosféry, no predovšetkým sú dedičstvom sondy Cassini,“ vyjadril sa Tommi Koskinen, člen tímu, ktorý pracoval na projekte Cassini.
V minulosti používali vedci dáta zo sondy Cassini na zostrojenie mapy, ktorá popisovala hustotu a teplotu atmosféry Saturnu. Tá bola pre vedcov neznámou, dokým sa sonda nedostala v roku 2004 na obežnú dráhu planéty. Táto mapa pomohla vedcom pri súčasnom projekte a pomocou nej prišli na to, ako zahrieva elektrický prúd z polárnej žiary atmosféru planéty. Polárna žiara vzniká na póloch Saturnu. Následne sa vzniknutá energia prenáša solárnym vetrom smerom k rovníku. Po tom táto energia zahreje horné vrstvy atmosféry dvakrát toľko, než teplo Slnka.
Neprehliadnite
Je bežnou praxou, že aj po „smrti“ sonda poskytuje vedcom nové dáta. Tento objav prišiel z archívu, v období posledných mesiacov sondy Cassini. Tá urobila 22 nízkych preletov nad planétou a následne vletela priamo do nej 15. septembra 2017.
Komentáre