Podľa čoho vedia vedci odhaliť prítomnosť vody na vzdialených planétach? Tento nádherný úkaz je pre nich vodítkom
Aj pomocou tohto nádherného úkazu ak akým je polárna žiada, vedci vedia zistiť o planéte veľa informácií
Polárna žiara, ktorú môžeme pozorovať u nás na Zemi patrí k jedným z najkrajších pohľadov sveta. Nejde však o fenomén, ktorý by bol spätý výhradne s našou modrou planétou. Astronómovia mohli túto žiaru pozorovať ako v našej Slnečnej sústave, tak aj vo vzdialených kútoch vesmíru, tvrdí YouTube kanál SciShow Space.
Zaujímavosťou je, že práve tieto „mimozemské polárne žiary“ dokážu vedcom prezradiť obrovské množstvo informácií o planéte, na ktorej boli pozorované. Jedným z príkladov môže byť aj to, či sa na planéte nachádza podzemný oceán, alebo nie. U nás na Zemi sa polárna žiara tvorí prostredníctvom solárneho vetra, ktorý sa nechá viesť magnetickým polom planéty a v atmosfére sa zrazí s molekulami v atmosfére.
Prítomnosť vody?
Nejde o žiaden špeciálny proces, a preto vedci predpokladajú, že polárnu žiaru môžeme nájsť na všetkých planétach, ktoré majú magnetické pole a dostatočne hustú atmosféru. Lenže polárne žiary na vzdialených exoplanétach môžu vznikať úplne inak, podľa toho, koľko energie a aké molekuly sú prítomné na exoplanéte. Astronómovia môžu pozorovať úplne iné farby, než na aké sú u nás na Zemi zvyknutí, alebo ich voľným okom nemusia vôbec vidieť. Takéto polárne žiary zachytia teleskopy v iných vlnových dĺžkach.
Práve pozorovaním týchto polárnych žiar v rozličných vlnových dĺžkach môžu vedci zozbierať niekoľko podstatných stôp, ktoré im pomôžu bližšie charakterizovať zloženie planéty. Jeden z mesiacov Jupitera, Ganymede, je jediný mesiac, ktorý generuje magnetické pole, pravdepodobne vďaka jeho kovovému jadru. Zároveň si tento mesiac produkuje vlastnú polárnu žiaru, ktorá je viditeľná voľným okom, ale aj v ultrafialovom spektre. Práve túto neviditeľnú, ultrafialovú časť študoval Hubblov vesmírny ďalekohľad a objavil pritom niečo fascinujúce.
Vedci predpokladali, že polárna žiara na Ganymede sa bude trochu chvieť. Keď sa solárne vetry priblížia k mesiacu, vplýva na nich nielen magnetické pole Ganymeda, ale aj Jupitera. Napriek tomu však vedci pozorovali toto chvenie v oveľa menšej miere, ako očakávali. Pozreli sa preto na teóriu, že pod povrchom mesiaca sa nachádza oceán vody. Ak by v ňom bolo veľa rozpustených molekúl, tieto častice by sa pohybovali v súlade s magnetickým polom. Pohyb týchto častíc vytvára druhé magnetické pole, ktoré sa nachádza na opačnej strane od toho pôvodného. Vďaka tomu by došlo k zmierneniu chvejúcej sa polárnej žiary.
Neprehliadnite
Komentáre