SpravodajstvoVeda a výskum

Podarí sa nám niekedy vytvoriť počítač s vedomým podobným tomu ľudskému?

Niektorí veria, že by to šlo, iní veria zase tomu, že vedomie sa naprogramovať nedá

Vizionári, ktorí pracujú na projektoch umelej inteligencie, sa nemôžu dočkať, kedy sa im podarí vytvoriť vedomý stroj. Svoje myšlienky zakladajú na tvrdeniach, že mozgové funkcie slúžia jedine na to, aby nám pomáhali dekódovať a spracovávať informácie z niekoľkých odlišných zmyslov.

Existujú teórie, ktoré tvrdia, že akonáhle pochopíme funkcie nášho mozgu, nebudeme mať problém nakódovať ich do počítača. Spoločnosť Microsoft  sa dokonca vyjadrila, že vynaloží miliardu amerických dolárov na podobný projekt. Píše o tom portál Live Science.

Problémom je, že všetky pokusy o superpočítače sa ani len nepriblížili k funkciám skutočného mozgu. Multimiliardový európsky projekt, začínajúci v roku 2013, sa pokúsil o imitáciu mozgu a skončil neúspechom. Nasledujúce projekty sa preto zamerali na podobné, no menej ambiciózne ciele. Pozornosť sa obrátila na vytvorenie softvéru, ktorý by mozog študoval, namiesto toho, aby sa ho snažil napodobniť.

Výskumníci sa rozdelili v podstate na dva tábory. Niektorí veria, že simulácia mozgu je cestou do budúcnosti, zatiaľ čo druhá skupina tvrdí, že všetky podobné snahy skončia neúspechom, bez ohľadu na to, aký ambiciózny daný projekt je. Podľa nich sa vedomie nedá naprogramovať do počítača. Mozog spája a komprimuje niekoľko rôznych komponentov, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú zážitky. Ide napríklad o zrak a čuch, zmysly, ktoré nedokáže počítač pochopiť, najmä kvôli metóde, akou spracováva dáta.

Rozdiel medzi mozgom a počítačom

Živé organizmy ukladajú zážitky v mozgu prispôsobovaním nervových spojení. Ide o aktívny proces medzi subjektom a prostredím v ktorom sa nachádza. Počítače fungujú diametrálne odlišne. Zaznamenávajú dáta, ktoré následne ukladajú do krátkodobých, či dlhodobých pamäťových blokov. Samotný rozdiel naznačuje, že mozog musí s informáciami pracovať odlišne, ako počítač.

Myseľ totiž aktívne preskúmava svoje okolie. Vnímanie sa nespája priamo s tým, čo môžeme vidieť. Človek dokáže identifikovať stôl z mnohých rôznych uhlov bez toho, aby si musel vedome interpretovať dáta, ktoré vníma. Vedomie zároveň dokáže myslieť na jednu vec, zastaviť sa a prejsť na druhú vec. Žiaden počítač nemá schopnosť zastaviť svoj proces sám od seba. Zároveň sa ukazuje, že vedomie nevychádza z jedného konkrétneho miesta, ale je súhrn aktivity, ktorá sa odohráva v niekoľkých mozgových centrách súčasne. Vďaka tomu má mozog neuveriteľnú kapacitu, ktorú počítače pravdepodobne nikdy nedokážu 100% imitovať.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close