SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Po prvýkrát sa podarilo vypestovať rastlinu v mesačnej pôde: Objav, ktorý môže zmeniť spôsob, ako objavujeme vesmír

Dokážu rastliny prispôsobené našej planéte prežiť v niečom úplne cudzom? Vedci z University of Florida majú odpoveď.

Vedcom z University of Florida sa podaril významný prelom, ktorý by mohol výrazne uľahčiť život astronautom na Mesiaci. Po prvýkrát v histórii ľudstva sa im totiž podarilo vypestovať rastliny z mesačnej pôdy, píše portál Eurekalert.

Vo svojej práci publikovanej v Communications Biology vedci demonštrujú nielen schopnosť rastlín rásť v lunárnej pôde nazývajúcej sa aj regolit, ale aj to, ako ich biológia reaguje na iný typ pôdy. Táto štúdia je prvým krokom k pestovaniu rastlín na Mesiaci, ktoré by astronautom dodávali nielen jedlo, ale aj kyslík. Táto práca prichádza v momente, kedy sa začína rozbiehať vesmírny program Artemis, ktorého cieľom je trvalá základňa na povrchu našej prirodzenej družice.

„Program Artemis si vyžaduje lepšie pochopenie toho, ako pestovať rastliny vo vesmíre,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Rob Ferl.

Rastliny hrali dôležitú úlohu vo vesmírnom prieskume už od jeho začiatku. Práve pomocou nich sa mohli vedci presvedčiť, že vzorky z Mesiaca neobsahujú patogény, ktoré by ublížili pozemskému životu. V tomto prípade vedci ale len poprášili rastliny regolitom a nesnažili sa ich v ňom pestovať.

Vplyv mesačnej pôdy na rastliny

Autori štúdie si ale uvedomujú, že v budúcnosti strávia astronauti vo vesmíre oveľa viac času. Ak bude program Artemis úspešný, Mesiac by sa mohol stať akýmsi odrazovým mostíkom na Mars. Zároveň sa počíta s tým, že na našej prirodzenej družici bude trvalá posádka.

„Je logické, že by Astronauti radšej využili pôdu, ktorá je k dispozícii na Mesiaci. Chceli sme teda zistiť, čo sa stane, ak rastliny vložíme do niečoho, čo je pre ne úplne neznáme,“ vysvetľuje Ferl.

Autori štúdie preto navrhli mimoriadne jednoduchý experiment. Semienka rastlín zasadili do lunárneho regolitu, pridali vodu, živiny a čakali. Celý výskum im ale komplikoval fakt, že k dispozícii mali len 12 gramov regolitu, čo je extrémne málo. To ich ale nezastavilo v navrhnutí miniatúrnej formy experimentu, vďaka ktorej stále dokázali získať informácie, ktoré potrebovali. Namiesto bežných črepníkov ale použili mini nádobky, ktoré sa bežne používajú na pestovanie buniek.

Na každý „črepník“ použili približne gram regolitu. Následne pridali roztok so živinami a do nádobiek zasadili semiačka arábkovky. Túto rastlinu si zvolili najmä preto, lebo jej genetický kód je plne zmapovaný. Pestovanie tejto rastliny v mesačnej pôde zároveň umožnilo vedcom sledovať jej genetické zmeny.

Vedcom sa po prvýkrát v histórii podrilo vypestovať rastlinu v mesačnej pôde
Zdroj: NASA, UF/IFAS

Na začiatku si vedci neboli istí, či rastliny vôbec vyklíčia. Na ich prekvapenie sa to ale podarilo väčšine z nich. Postupom času si však začali všímať rozdiely medzi rastlinami rastúcimi v lunárnom regolite a kontrolnou skupinou. Rastliny v regolite rástli pomalšie, boli menšie, alebo sa líšili vo veľkosti viac, než rastliny v kontrolnej skupine.

To bol signál toho, že sa rastliny snažili vysporiadať so štrukturálnym zložením mesačnej pôdy, čo nakoniec potvrdila aj genetická analýza rastlín. Pestovanie rastlín v regolite nemení len rastliny, ale aj samotný regolit. Tento experiment je prvým pokusom o vypestovanie rastlín v mesačnej pôde a ďalšie experimenty sú potrebné na to, aby dokázali vedci vyvodiť jasné závery. Každopádne ide o dôležitý prvý krok k tomu, aby si mohli astronauti v budúcnosti vypestovať jedlo na povrchu iného kozmického telesa.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close