Po desaťročiach spomaľovania rotácie Zeme, sa naša planéta v roku 2020 točila o niečo rýchlejšie ako predtým

Rotácia našej planéty, bola v roku 2020 rýchlejšou v porovnaní s rotáciou v priebehu posledných 50 rokov!

Voda na Zemu
Zdroj: Pixabay.com (PIRO4D)

Rýchla otázka, ako dlhý je náš deň? Väčšina z nás by povedala, že 24 hodín. Nuž, ak by sme chceli byť presnými, tak technicky, tomu tak nie je. Na tému upozorňuje portál iflscience.com.

Rotácia Zeme sa plynúcim časom výrazne zmenila. Vedci prichádzajú so závermi, ktoré hovoria, že Zem sa otáča o niečo rýchlejšie, ako v nedávnej merateľnej minulosti. Zaujímavosťou je, že pri pohľade na starodávne koraly, môžeme zistiť, že Zem počas doby, čo sa otáčala okolo svojej osi okolo Slnka, sa stihla otočiť až 420-krát.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Zatiaľ čo koral rastie, každý deň ukladá jemnú vrstvu uhličitanu vápenatého. Keďže koraly rastú viac v suchom období ako vo vlhkom období, potom môžete medzi jednotlivými obdobiami spočítať rady usadenín uhličitanu vápenatého a zistiť tak počet dní v roku. Je to v podstate ako presnejšia verzia letokruhov stromu.“

Vďaka tomu vedci zistili, že približne pred 444 až 419 miliónmi rokov, rok ako ho poznáme dnes, trval približne 420 dní. Plynúcim časom sa však znižoval tento počet dní, resp. otočení Zeme počas toho, ako naša planéta obiehala Slnko. Dôvodom sú rôzne procesy na Zemi, hladina mory, posuny zeme a podobne. Najväčším faktorom je však Mesiac, ktorý sa postupne vzďaľuje od Zeme. Výsledkom toho je, že sa spomaľuje rýchlosť točenia našej planéty.

Zem a Mesiac
Zdroj: Vosveteit.sk (koláž), Pixabay.com (Free-Photos)

Táto „nedokonalosť“ sa doposiaľ riešila tak, že sa pridávala „skoková sekunda“. V praxi to znamenalo, že k oficiálnemu času sa pridal krátky časový úsek. Od 70 rokov minulého storočia, bola takto pridaná 1 sekunda už 27-krát. Naposledy sa tak stalo 31. decembra 2016. Prestupné sekundy sa pridávajú buď posledný júnový deň alebo koncom decembra.

V júli 2020 Medzinárodná služba pre rotáciu a referenčné systémy Zeme (IERS) oznámila, že k oficiálnemu časovaniu sveta v decembri 2020 nebude pridaný „skokový okamih“.

Rekord najkratšieho dňa (od začiatku merania s presnými atómovými hodinami od 60. rokov) bol zaznamenaný v roku 2005. V roku 2020 bol tento rekord prekonaný 28-krát, uvádza Timeanddate.com. Zaujímavosťou je, že odkedy tieto záznamy monitorujeme, tak priemerný deň sa skracoval približne o 0,5 milisekundy, až do roku 2020.

Po prvýkrát v histórii sa aktívne diskutuje o pridaní negatívnej zápornej sekunde

V praxi by to malo znamenať, že ak sa Zem bude otáčať rýchlejšie, pravdepodobne bude potrebné, aby medzinárodná rotačná služba Zeme, pridala po prvýkrát v histórii negatívnu zápornú sekundu.

„Je určite správne, že Zem sa teraz točí rýchlejšie ako kedykoľvek za posledných 50 rokov,“ uviedol vedúci vedecký pracovník v časovej a frekvenčnej skupine Národného fyzikálneho laboratória Peter Whibberley, ktorý ďalej dodal: „Je dosť možné, že bude potrebná negatívna skoková sekunda, ak sa rýchlosť rotácie Zeme ešte zvýši, ale je príliš skoro povedať, či je pravdepodobné, že k tomu dôjde.“

Predpokladá sa, že priemerný deň v roku 2021 bude o 0,05 ms kratší ako obvyklých 86 400 sekúnd.

Má to vôbec zmysel sledovať dĺžku dňa?

Pravdepodobne by asi nikomu z nás v práci, či v škole, neprešla výhovorka, že sme dačo nestihli kvôli skracujúcemu dňu. Ide totiž o milisekundy, ktoré nemajú na bežné činnosti žiaden vplyv. Nie je to však prípad rôznych systémov. Len pre zaujímavosť, v roku 2012 padol populárny server Reddit, v dôsledku systémových obmedzení operačného systému Linux, ktorý nezohľadnil spracovanie prestupnej sekundy. V dôsledku toho došlo k pádu celého serveru. Rovnako čas je dôležitým pre radu navigačných systémov, kde časové rozdiely môžu spôsobiť katastrofické scenáre.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre