SpravodajstvoVeda a výskum

Po 80 rokoch sa vyriešila slnečná záhada: Prečo sú jeho vyššie vrstvy horúcejšie ako spodné?

Astrofyzici až donedávna nedokázali pozorovať teplotný rozdiel medzi koronou a fotosférou.

Fotosféra je viditeľný povrch Slnka, ktorého teplota sa pohybuje okolo šiestich tisíc stupňov Celzia. Ak sa však posunieme o niekoľko tisíc kilometrov vyššie, do slnečnej korony, teploty sú stonásobne vyššie, píše portál SciTech Daily.

Tento zvláštny nárast teploty bol pozorovaný v prípade väčšiny hviezd a pre astrofyzikov predstavuje menšiu záhadu. Prečo je teplota tejto vrstvy vyššia aj napriek tomu, že sa nachádza ďalej od zdroja slnečnej energie? V roku 1942 prišiel švédsky fyzik, Hannes Alfvén s možným vysvetlením. Podľa jeho teórie môžu magnetizované vlny plazmy prenášať po magnetických dráhach Slnka obrovské množstvo energie. Tieto vlny nejakým spôsobom obídu vrstvu fotosféry a explodujú teplom až vo vyšších častiach solárnej atmosféry.

Alfvénova teória bola všeobecne akceptovaná, no aj tak potrebovali astrofyzici dôkaz, ktorý by túto možnosť potvrdil. Dokázala to až nedávna štúdia, ktorej sa podarilo potvrdiť 80-rokov starú teóriu. Problém vysokej teploty v oblasti korony bol známy už od 30. rokov minulého storočia. Nemeckému astrofyzikovi, Walterovi Grotrianovi sa podarilo pozorovať zvláštny jav korony, ktorý by bol možný len vtedy, ak by sa teplota pohybovala v rozmedzí niekoľkých miliónov stupňov Celzia.

Teplota fotosféry, povrchu Slnka, sa však vždy odhadovala na približne 6-tisíc °C. Aby sa podarilo vysvetliť tento rozdiel, tím vedcov sa bližšie pozrel na vlastnosti Slnka, ktoré by mohli pomôcť záhadu vyriešiť. Naše Slnko sa skladá z plazmy, čo je ionizovaný plyn, nesúci elektrický náboj. Pohyb plazmy v oblasti, ktorá sa nazýva konvekčná zóna, vytvára obrovské elektrické prúdy a silné magnetické polia.

Potvrdenie starej teórie

Magnetické polia sú potom vytiahnuté hore pomocou procesu konvekcie a dostanú sa na povrch v podobe čiernych solárnych škvŕn. Alfvén tvrdil, že magnetizovaná plazma Slnka dokáže narušiť magnetické polia a vytvoriť vlny, ktoré by boli schopné preniesť veľké množstvo energie na dlhú vzdialenosť. Energia a teplo sa šíra po líniách magnetických polí a exploduje vo vrchných častiach solárnej atmosféry, v korone.

Alfvén za svoju teóriu získal v roku 1970 Nobelovu cenu. Hoci je jeho teória správna, pre vedcov bolo problémom tieto vlny pozorovať. Na povrchu Slnka a v jeho atmosfére, sa totiž odohráva veľa javov. Niektoré sú niekoľkonásobne väčšie, ako naša Zem a niektoré zase tak malé, že ich nedokážu naše prístroje zachytiť.

Nedávno sa to však podarilo nástroju IBIS (pozn. redakcie: Interferometric Bidimensional Spectropolarimeter), ktorý je súčasťou teleskopu Dunn Solar Telescope. Vďaka tomuto nástroju sa vedcom podarilo pozrieť sa na Slnko detailnejšie, než kedykoľvek predtým. Zároveň sa im podarilo potvrdiť Alfvénovu teóriu, ktorá pred 80 rokmi vysvetľovala, prečo je vrchná časť atmosféry horúcejšia ako povrch nášho Slnka.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close