„Planéty mimo našej sústavy sa nepodobajú na nič, čo sme doteraz videli,“ tvrdí nová štúdia
Tím astronómov študoval pozostatky planét v blízkosti bielych trpaslíkov a snažil sa prísť na to, ako tieto objekty mohli kedysi vyzerať.
Do dnešného dňa astronómovia objavili viac ako 4-tisíc exoplanét a nová štúdia naznačuje, že kozmické objekty mimo našej sústavy môžu byť ešte zvláštnejšie, než sme si doteraz mysleli.
Astronómovia vedia, že študovať vzdialené planéty je mimoriadne náročný proces a preto dostali celkom zaujímavý nápad, píše portál IFL Science. Tím vedcov sa rozhodol, že sa pozrie na planetárne trosky, ktoré ostali po zničení konkrétnych exoplanét.
Tím sa zameral na biele trpaslíky, odhalené jadrá mŕtvych hviezd. Ich atmosféru tvorí prevažne vodík a hélium, no v určitých prípadoch môže byť atmosféra znečistená. Znečistenie vzniká, keď biely trpaslík zničí planétu a jej materiál padne do hviezdy.
V rámci štúdie, publikovanej vo vedeckom časopise Nature Communications, sa vedci pozreli na 23 znečistených bielych trpaslíkov, ležiacich v rádiuse 650 svetelných rokov. Podarilo sa im nájsť stopy horčíka, kremíku, vápnika a železa. Vďaka týmto prvkom dokázali zrekonštruovať planétu, ktorá hviezde tieto prvky dodala.
Astronómovia nenašli stopy planetárnej kôry, vonkajšej vrstvy skalnatých planét. Objavili však stopy hlbších vrstiev. Ich zloženie sa nepodobalo ničomu, čo astronómovia poznali. Len jeden prípad planéty mal plášť podobného zloženia, ako naša planéta.
Neprehliadnite
„V našej práci sme sa zamerali na pozostatky planét, ktoré kedysi obiehali okolo bielych trpaslíkov. Na prvý pohľad sa môžu tieto planéty javiť ako podobné Zemi, no väčšina z nich má zloženie, ktoré v našej Slnečnej sústave nenájdeme,“ vyjadril sa astronóm Siyi Xu.
Unikátne zloženie planét
Planéty, ktoré tím analyzoval sú exotické a v našej sústave by sme nenašli planétu, ktorá by sa na ne podobala. Ich zloženie bolo natoľko rozdielne, že tím musel vymyslieť nové názvy hornín, z ktorých sa planéty kedysi skladali. Zvláštnosťou na týchto nových typoch hornín sú ich vlastnosti. Vedci dodávajú, že tieto svety by boli diametrálne odlišné od našej planéty.
Niektoré horniny by rozpúšťalo viac vody, než horniny na Zemi. To mohlo zas ovplyvniť formovanie oceánov na týchto planétach. Zároveň objavili aj horniny, ktoré sa tavia pri nižších teplotách. Výsledkom by v tomto prípade bola hrubšia planetárna kôra, než máme na Zemi. Niektoré by zas vytvorili iný druh tektonických platní.
Tím vedcov v novej štúdii našiel naozaj veľké množstvo rozdielov. Celá práca je dôkazom, že planéty, ktoré sa nachádzajú mimo našej Slnečnej sústavy môžu byť oveľa zvláštnejšie, než sme si doposiaľ mysleli. Napriek tomu aj dnes poznáme veľa kozmických „extrémov“. Medzi ne sa nepochybne radí planéta WASP-76b, ktorá má unikátne zloženie atmosféry.
Atmosféra, v kombinácii s obrovskými teplotami, vytvára podmienky umožňujúce tvorbu kovového dažďa. Tento efekt vzniká kvôli viazanej rotácii planéty – jedna strana je neustále otočená smerom k hviezde, zatiaľ čo druhá je stále zahalená v tme. To spôsobuje obrovské výkyvy teploty. Železo, ktoré sa na dennej strane planéty rozpustí na molekuly, na nočnej chladne a prší z neba.
Komentáre