Pioneer 10 je sonda, ktorá úplne zmenila spôsob akým sa pozeráme na vesmír
Odštartovala pred 50 rokmi, no jej technológia by sa dala porovnať aj s najmodernejšími vedeckými nástrojmi.
Pred 50 rokmi odštartovala misia Pioneer 10, ktorú mnohí astronómovia označujú ako nadčasovú. Nielenže nám táto sonda poskytla prvý pohľad na planétu Jupiter, no stala sa základom pre ďalšie výnimočné misie – Voyager 1 a Voyager 2.
Hoci je sonda Pioneer 10 už stará, technológia sondy sa stále môže porovnávať s najmodernejšími vedeckými nástrojmi, píše portál Inverse. Navigačný systém sondy je jedným z najlepších, aký bol pri skúmaní našej Slnečnej sústavy použitý.
Koncept misie sa zrodil v momente, keď si inžinier z NASA, Gary Flandro, všimol jedinečné rozpoloženie planét vonkajšej časti ústavy (pozn. redakcie: Jupiter, Saturn, Urán, Neptún). Toto rozpoloženie by sonde umožnilo preskúmať všetky planéty počas jednej misie. Na podobnej myšlienke stavali aj sondy Voyager, ktoré ešte dnes cestujú naprieč vesmírom, no nachádzajú sa ďaleko za hranicou našej sústavy. Misie Pioneer boli akýmsi stavebným kameňom.
Pioneer 10 mala za úlohu preskúmať plynného obra, planétu Jupiter. Odštartovala v roku 1972 a svojho času bola najrýchlejšou sondou, akú človek postavil. K Mesiacu sa dostala len za 11 hodín. Pôvodná úloha sondy bola síce preskúmať Jupiter, no postupom času sa vyvíjala a nakoniec sonda priniesla oveľa viac dát, než vedci očakávali. Posledný signál zachytili v roku 2003 a to sa sonda nachádzala na ceste z našej Slnečnej sústavy.
„Sonda Pioneer 10 bola skutočne nadčasová. Pôvodne sa počítalo, že bude fungovať 21 mesiacov, no aktívnou bola cez 30 rokov,“ vyjadril sa Slava Turyshev, inžinier z NASA.
Sonda, ktorá predbehla dobu
Táto sonda si so sebou odniesla niekoľko vesmírnych rekordov. Išlo o prvú sondu, ktorá prešla popri Marse, prvou sondou, ktorá vstúpila do asteroidového pásu medzi Marsom a Jupiterom a najvzdialenejšou sondou. Titul najvzdialenejšieho objektu ale v roku 1998 prebrala sonda Voyager 1.
Neprehliadnite
V roku 2017 bola sonda Pioneer 10 vzdialená od Zeme približne 11-miliárd km. Vedci odhadujú, že za približne dva milióny rokov sa sonda dostane do súhvezdia býka. Misia do značnej miery ovplyvnila vesmírny priemysel, no zatiaľ čo väčšina úspechov bola technologického charakteru, dva spôsoby vynikajú svojou jedinečnosťou.
Sonda Pioneer 10 počíta aj s možnosťou, že ju počas cesty zachytí inteligentná mimozemská civilizácia. V takomto prípade sa na sonde nachádza plaketa, ktorá popisuje ľudí a sústavu, v ktorej sa nachádzame. O vytvorenie plakety sa postarali veľké mená v oblasti vedy, Carl Sagan a Frank Drake. Keďže neexistuje žiaden spoločný jazyk, plaketa hovorí „rečou fyziky“, ktorá je podľa vedcov univerzálna.
Fascinujúcou je aj takzvaná anomália sondy Pioneer. Vedci si všimli, že sonda opúšťa Slnečnú sústavu pomalšie, než sa predpokladalo. Tento objav bol zaznamenaný v čase, keď si vedci uvedomili, že sa náš vesmír rozpína dôsledkom temnej energie. Tá sa stala hlavnou príčinou spomalenia sondy.
Pioneer 10 bola skutočne nadčasovou sondou. Vedci z NASA tvrdia, že dnes zúfalo potrebujeme sondu, ktorá by bola tak presná, ako Pioneer 10.
Komentáre