Spravodajstvo

Pijete veľa alkoholu? Takto z dlhodobého hľadiska škodí metla ľudstva Vášmu mozgu

Tí, ktorí pijú príliš veľa alkoholu v dlhodobom horizonte, sú zapojení do celého radu chronických ochorení ako je ochorenie pečene, poškodenie pankreasu, kardiovaskulárne problémy, rakovina a v neposlednom rade duševné poruchy. Alkohol okrem iného vedie k masívnym zmenám v biochémii organizmu, poškodzuje citlivé nervové bunky a poškodzuje všetky funkcie orgánov. Už dlho je známe, že alkohol poškodzuje mozog a znižuje jeho kapacitu. Okrem toho poškodenie mysle spôsobené alkoholom často vedie k deficitom v koncentrácii a výkonnosti pamäte. Koniec koncov, alkohol poškodzuje bielu hmotu mozgu, ktorá zohráva dôležitú úlohu v procesoch učenia a tvorby pamäti. Na štúdiu upozorňuje portál scinexx.de.

Abstinencia nie je zárukou, že dôjde k zlepšeniu stavu mozgu

Portál Scinexx.de priniesol štúdiu, v ktorej vedci skúmali účinky abstinencie na regeneráciu mozgu. Silvia De Santis z Univerzity Miguel-Hernández-de Elche v Alicante a jej kolegovia sa rozhodli preskúmať tvrdenie že, kto dôsledne praktizuje abstinenciu, môže rýchlo pomôcť mozgu k lepšiemu výkonu a zotaveniu. Vedci skúmali 91 mužov, pacientov závislých od alkoholu a 36 zdravých jedincov. Chceli zistiť, ako sa mení mozog, keď alkoholici začnú liečbu abstinenciou. Aby to zistili, použili špeciálnu metódu zobrazovania magnetickou rezonanciou, ktorá vizualizovala zmeny v mikroštruktúre bielej hmoty. Aj keď subjekty boli medzičasom úplne abstinujúce, ich mozog nevykazoval žiadne známky zotavenia ani po šiestich týždňoch. Naopak, namiesto regresie pokračovalo poškodenie nervového tkaniva ešte ďalej. Výskumný tím má podozrenie, že za to môže byť zodpovedná zápalová reakcia vyvolaná alkoholom.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aby sa potvrdilo, že pozorované zmeny mozgu sú skutočne spôsobené alkoholom, De Santis a jej kolegovia uskutočnili ďalšie štúdie s potkanmi.

„To umožnilo jasne stanoviť príčinnú súvislosť, ktorá by nebola možná len prostredníctvom klinických pozorovaní pacienta,“ vysvetľuje spoluautor Wolfgang Sommer z Centrálneho inštitútu pre duševné zdravie v Mannheime. Ako sa očakávalo, predpoklad bol potvrdený. „Zvieratá ukázali presne tie isté zmeny mozgu ako pacienti na MRI,“ uviedol Sommer.

Zdroj: scinexx.de

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close