Paradox červenej oblohy: Teória, ktorá sa bije s našim chápaním vesmíru
Vyriešenie tohto problému nám môže ukázať, kde hľadať vo vesmíre život.
Koperníkov princíp uvažovania hovorí, že ak sa pozrieme na vesmír ako celok, naša Slnečná sústava nie je až taká výnimočná, ako by sme si mohli myslieť. Či je tento spôsob uvažovania správny, alebo nie, je otázne. Ak sa pozrieme lepšie na naše Slnko, jednu zvláštnosť si predsa len všimnúť môžeme. Naše Slnko je žltý trpaslík.
Podľa zásad Koperníkovho princípu by mali byť žlté trpaslíky vo vesmíre bežné, no nie je tomu tak, píše portál Science Alert. Najpočetnejšími hviezdam sú červené trpaslíky, ktoré tvoria až 75% hviezd v našej Mliečnej dráhe. Červené trpaslíky sú menšie a dožívajú sa oveľa viac, ako hviezdy podobné Slnku. Dožiť sa môžu až niekoľkých triliónov rokov a predpokladá sa, že žiadny z červených trpaslíkov ešte neprišiel na koniec svojho životného cyklu, za celú existenciu vesmíru.
Koperníkov princíp uvažovania v tomto prípade trošku škrie. Ak sa ľudia a naša planéta nemajú považovať za nič výnimočné, potom by sme mali obiehať okolo červeného trpaslíka. Namiesto toho ale obiehame okolo žltého trpaslíka, čo nie je až tak rozšírená hviezda.
Chyba v našom zmýšľaní?
Vyššie uvedené tvrdenie je základom paradoxu červenej oblohy, teórie vypracovanej astronómom Davidom Kippingom z Columbia University. Tento paradox je odvodený od fermiho paradoxu, ktorý sa snaží nájsť odpoveď na otázku, prečo sme vo vesmíre nenašli žiaden život.
„Ak by sa nám paradox červenej oblohy podarilo vyriešiť, v budúcnosti by sme získali lepšiu predstavu o tom, kde by sme mali život vo vesmíre hľadať. Zároveň by sme sa mohli dozvedieť aj to, aké limity má život v našom vesmíre,“ píše Kipping.
V blízkosti červených trpaslíkov objavili astronómovia planéty, ktoré by sa mohli podobať na Zem, Venušu, alebo Mars. Otázkou stále ostáva, či môžu byť takéto planéty obývateľné. Červené trpaslíky sú chladnejšie, ako naše Slnko, čo znamená, že obývateľné planéty by museli obiehať okolo hviezdy v menších vzdialenostiach. Červené trpaslíky ale môžu byť aj aktívne a prostredníctvom búrok pripraviť planéty o atmosféru.
Neprehliadnite
Ako vyriešiť paradox červenej oblohy?
Paradox červenej oblohy má niekoľko potenciálnych riešení. Prvým a najjednoduchším je priznať si, že sme určitým spôsobom výnimoční. Ak život vzniká v rovnakých pomeroch pri oboch typoch hviezd, vznik života na Zemi bola náhoda s pravdepodobnosťou približne jedna ku stom. To protirečí s Koperníkovým princípom, podľa ktorého je naše miesto vo vesmíre normálne, pretože vo vesmíre neexistuje nič, čo je zvýhodnené oproti zvyšku.
Druhou možnosťou je, že sú žlté trpaslíky lepšie pre život, ako červené trpaslíky. Existuje veľa dôkazov, ktoré túto teóriu podporujú. Ako už bolo spomínané vyššie, červené trpaslíky sú aktívne hviezdy, ktoré môžu bombardovať planéty svojou radiáciou. Navyše červené trpaslíky nemajú okolo seba plynných obrov, akým je náš Jupiter.
Tretím vysvetlením tohto paradoxu je tvrdenie, že život nemal dostatok času na to, aby sa vyvinul pri červených trpaslíkoch. Ešte než sa hviezda dostane do hlavnej časti svojho životného cyklu, žiari jasnejšie a o čosi horúcejšie. To môže trvať až miliardu rokov. Počas tohto obdobia môžu potenciálne obývateľné planéty spustiť skleníkový efekt, ktorý zabráni vývoju života.
Kipping na záver svojej práce dodáva, že ak sa podarí nájsť odpoveď na tento paradox, do budúcna budú vedci vedieť, na aké hviezdy sa majú zamerať, ak chcú nájsť stopy života vo vesmíre.
Komentáre