Oplatí sa riskovať, alebo by sme mali zvoliť bezpečnejšiu cestu? Táto skupina neurónov pozná odpoveď

Vedci z inštitútu MIT objavili komplexné procesy prebiehajúce v hlbších častiach mozgu.

Skupina neurónov si zapisuje výsledky našich rozhodnutí
Striozómy. Zdroj: MIT

Pri dôležitých rozhodnutiach musíme brať do úvahy množstvo faktorov. Vyváži odmena riziko, ktoré musíme podstúpiť? Existuje nejaká bezpečnejšia možnosť? Oplatí sa zariskovať kvôli väčšej odmene?

V našom mozgu sa nachádza skupina neurónov, ktorá ukladá informácie o možných výsledkoch určitého rozhodnutia. Táto skupina sa stáva obzvlášť aktívnou, ak je výsledok nášho rozhodnutia iný, než sme predpokladali. Vedci z inštitútu MIT teda predpokladajú, že tieto neuróny pomáhajú nášmu mozgu prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Ak je výsledok presne taký, aký sme očakávali, nič sa nenaučíme. Tento druh mozgovej aktivity pracuje s prekvapujúcimi výsledkami a učí sa, nech je výsledok nášho rozhodnutia prekvapivo pozitívny, alebo naopak negatívny,“ vysvetľuje Bernard Bloem vedúci autor štúdie.

Ak táto skupina neurónov nepracuje tak ako má, otvárajú sa dvere k rôznym neuropsychickým chorobám, predovšetkým ale k úzkosti a depresii. Stačí len malé narušenie a skupina neurónov zodpovedajúcich za naše rozhodnutia môže začať konať impulzívne, alebo nás naopak paralyzuje nerozhodnosťou.

Časť mozgu, v ktorej sa „rozhodovacie neuróny“ nachádzajú, sa označuje ako striatum, alebo prúžkované teleso. Tento región sa spája s rozhodovaním, ktoré si vyžaduje premýšľanie nad dôsledkami nášho konania. Vedci z MIT chceli bližšie zistiť, ako si náš mozog vyberá najlepšiu možnosť v prípade, že všetky varianty majú svoje plusy, ale aj mínusy.

Začali s experimentami na myšiach. Tie vytrénovali tak, aby otáčali kolesom buď doľava alebo doprava. Za otočenie do jedného smeru dostali odmenu, alebo postih, v tomto prípade ich ofúkli vzduchom. Myši sa časom naučili vykonávať rozhodnutia, ktoré maximalizovali odmenu a minimalizovali negatívum, ktoré sa nieslo spolu s rozhodnutím. Vedci postupne menili pravdepodobnosť toho, či myš dostane odmenu, alebo ju ofúknu vzduchom.

Prispôsobenie sa neočakávaným výsledkom

Myši museli svoje správanie prispôsobiť novým podmienkam a práve vtedy vedci monitorovali aktivitu neurónov v striate. Vedci očakávali, že časť neurónov sa bude snažiť pochopiť, ktoré akcie sú dobré a musia byť opakované, alebo ktorým akciám sa vyhnúť. Prekvapením experimentu bola časť neurónov, ktorá zaznamenávala vzťah medzi jednotlivými rozhodnutiami a ich výsledkami.

Obzvlášť aktívne boli v prípade, keď otočenie kolesa viedlo k neočakávanému výsledku, čiže ak namiesto očakávanej odmeny dostali vzduch. Neuróny si neočakávaný výsledok zaznamenali a povedali mozgu, že je čas zmeniť správanie.

Väčšina týchto neurónov sa nachádza v striazómoch, zhluku neurónov nachádzajúcich sa v striate. Striozómy následne posielajú informácie do rôznych častí mozgu. Komunikujú s regiónmi produkujúcimi dopamín, alebo s regiónmi, ktoré slúžia na plánovanie pohybu.

Výsledky štúdie sa nemusia uplatniť len vo svete myší, ale aj v tom našom. Vedci tvrdia, že rovnaké princípy ovládajú aj naše každodenné rozhodnutia. Vedci ako príklad uvažujú rozhodnutie, či si dať po večeri zmrzlinu, alebo nejakú zeleninu. Sladkosť vedie k okamžitej radosti, no môže sa odzrkadliť na váhe, či zdraví. Zelenina je zdravšou možnosťou z dlhodobého hľadiska, no neprináša okamžitú radosť.

Vedci na tomto príklade uvádzajú, že náš mozog môže vnímať obe možnosti ako rovnako dobré. Neuróny v striate ale vedia, prečo sú obe možnosti dobré, no zároveň si uvedomujú aj dlhodobejšie dôsledky.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre