Odkiaľ budú získavať astronauti na Mesiaci kyslík? „Kyslíkové farmy“ sa odrážajú od takmer 50-ročného výskumu
Vedci sa bližšie pozreli na rizikové regióny, ktoré by mohli v prípade reakcie uvoľniť veľké množstvo kyslíku.
Ak sa ľudstvo vydá na Mesiac alebo na Mars, astronauti môžu čeliť neviditeľnému nebezpečenstvu. V určitých regiónoch týchto kozmických telies sa nachádzajú vysoko oxidujúce materiály. Tieto regióny by mohli byť tak reaktívne, že astronautom spôsobia chemické popáleniny nechránenej kože alebo pľúc, píše Európska vesmírna agentúra.
Vedci sa pokúšajú nájsť spôsob, ako nájsť špecifický druh reaktívneho kyslíku. Nielenže vďaka tomu pomôžu ochrániť astronautov na povrchu inej planéty, prinesú im aj dostatok kyslíka na dýchanie. Práca gréckych vedcov nadväzuje na americkú misiu Viking, ktorá sa dostala na povrch červenej planéty v roku 1976. Prostredníctvom jedného experimentu zistili, že vypustením mikroživín do marťanskej pôdy sa uvoľní obrovské množstvo kyslíku.
Výsledky tejto sondy boli rozporuplné. Niektorí vedci verili, že tento jav bol dôkazom mikroskopického života na Marse. Proces pokračoval aj v prípade, keď vzorky sterilizovali pri teplote 160 °C.
„Dnes už vieme, že mohlo ísť o abiotickú reakciu,“ vysvetľuje profesor Elias Chatzitheodoridis.
Ako dokážeme vyrábať kyslík na Mesiaci alebo Marse?
Abiotická reakcia je taká, ktorá vzniká bez prítomnosti organizmov. Tvorba kyslíka bola tvorená vysoko reaktívnym materiálom, ktorý začal reagovať s vodou. Ide o materiál, ktorý môže vznikať z minerálov, ktoré sa označujú ako superoxidy, peroxidy, či perchloráty. Podľa vedcov je mimoriadne dôležité zmapovať, kde sa tieto materiály nachádzajú, budú totiž pre astronautov mimoriadne dôležité. Nielenže poskytnú kyslík pre astronautov, ale budú dôležité aj pri pestovaní potravín.
Reaktívny materiál vzniká intenzívnym UV žiarením. Presnejšie vzniká z nalomených minerálov alebo v oblasti dopadu mikrometeoritov. Povrch planéty má v tomto prípade veľa voľných chemických väzieb.
Neprehliadnite
Pristávací modul Viking si so sebou niesol mikroživiny, ktoré dokázali uvoľniť kyslík z reaktívnych minerálov. Vedci tvrdia, že pomocou tejto tekutiny by mohli odhaliť podobné regióny nielen na Marse, ale aj na Mesiaci. Štúdiu podporuje Európska vesmírna agentúra. Pôvodné návrhy ukazujú koncept reaktora, pomocou ktorého by sa z povrchu kozmických telies „ťažil kyslík“.
Toto zariadenie by pravidelne získavalo kyslík z pôdy a slnečné žiarenie by sa postaralo o to, aby reaktívny materiál vznikol nanovo v priebehu niekoľkých hodín. Podľa odhadov by 1.2 hektáru pôdy stačilo na uživenie jedného astronauta. Vedci plánujú tento proces otestovať, no komerčne dostupné vzorky marťanského, či mesačného regolitu sú podľa vedcov poškvrnené zemskou atmosférou. Tím vedcov plánuje požiadať americkú vesmírnu agentúru, NASA, o čerstvé vzorky z Mesiaca.
Prvým krokom je vytvorenie detektora reaktívnych regiónov, ktorý by mal byť menší ako kniha. Veľkosť je dôležitá, pretože astronauti budú nástroj používať pomerne často, aspoň podľa autorov štúdie. Detektor môže astronautom pomôcť odhaliť reaktívne regióny na povrchu iného kozmického telesa, ktoré by im mohli ublížiť.
Komentáre