SpravodajstvoVeda a výskum

O krok bližšie k pochopeniu ľudského vedomia: Zakladá sa na iných zákonoch fyziky, než sme predpokladali?

Renomovaný fyzik, sir Roger Penrose tvrdí, že naše vedomie ovládajú zákony kvantového sveta.

Jedna z najväčších otázok modernej vedy je, ako naše vedomie vzniká. V 90. rokoch sa výherca Nobelovej ceny, sir Roger Penrose spojil s anesteziológom, Stuartom Hameroffom a dvojica prišla s fascinujúcim vysvetlením, píše portál Science Alert.

Penrose A Hameroff tvrdili, že neurónová sieť v mozgu vytvára zložité siete, ktoré vedú k ľudskému vedomiu. Podľa tejto dvojice by sa vedomie malo riadiť zákonmi kvantovej mechaniky, kvôli spôsobu jeho vzniku. Kvantová mechanika je teória, popisujúca pohyb drobných častíc, ako napríklad elektrónov. Práve vďaka tejto teórii by sme mohli vysvetliť, prečo je vedomie tak komplexná záležitosť.

Ich teória však bola kritizovaná. Zákony kvantovej mechaniky fungujú len pri veľmi nízkych teplotách. Dnes existujú kvantové počítače, ktoré môžu správne pracovať v teplotách -272 °C. Ak je teplota vyššia, platia zákony klasickej mechaniky. Naše telo pracuje pri izbovej teplote, čo znamená, že by malo podliehať klasickým zákonom fyziky. Preto bola teória Penrosea a Hameroffa zamietnutá prakticky okamžite. Objavujú sa však aj vedci, ktorí túto teóriu vášnivo podporujú.

Môže byť teória dvojice vedcov pravdivá? Objavila sa nová štúdia, ktorá sa lepšie pozerá na spôsob, akým by náš mozog mohol fungovať. Vo svojej práci vedci skúmajú, ako by sa mohli kvantové častice pohybovať v zložitej mozgovej štruktúre. Ich štúdia nie je riešením problému, no posúva nás o krok bližšie k vyriešeniu záhady.

Kvantové vedomie

Náš mozog sa skladá z neurónov a vedomie vzniká ich spoločnou prácou. V každom neuróne sa nachádzajú mikrotubuly, ktoré presúvajú látky do rôznych častí bunky. Teória Penrosea a Hameroffa predpokladá, že mikrotubuly sú dizajnované ako fraktál, a preto sa v nich môžu odohrávať kvantové procesy.

Fraktály sú zvláštne štruktúry, ktoré sa objavujú v matematike. Predstaviť si ich môžete ako nádherné obrazce, ktoré sa donekonečna opakujú. Takto vzniká nemožný obrazec, ktorý má určitú plochu, no nekonečný perimeter. Inými slovami ide o obrazce, ktoré môžu mať nejaký jednoduchý tvar, opakujúci sa donekonečna, keď ich priblížime, alebo oddialime.

Znie to komplikovanie, no fraktály sú všade okolo nás a jedným príkladom môžu byť vetvy paprade. Tie tvoria jednoduchý tvar, ktorý sa opakuje stále dookola, no v menšom a menšom merítku. Fraktály, rovnako ako mozog, sú na prvý pohľad jednoduché, no majú nekonečnú hĺbku a zložitosť.

Vedci zatiaľ nedokážu pozorovať správanie kvantových fraktálov v mozgu, za predpokladu, že naozaj existujú. V laboratóriu však dokážu pozorovať správanie kvantových fraktálov, ako takých. Pokusmi zistili, že sa fotóny v kvantovom fraktáli správali úplne inak, než v klasickom. Konkrétnejšie, riadili sa podľa iných zákonov.

Tento pokus otvára možnosti pre vedcov, aby teóriu o kvantovom vedomí preverili aj v skutočnosti. Ak sa im jedného dňa podarí odhaliť kvantové procesy v našom mozgu, mohli by sme vyriešiť záhadu nášho vedomia.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close