Ničivé účinky silnej geomagnetickej búrky: Prečo je dôležité sledovať „vrtochy“ vesmírneho počasia?
Dni, týždne, či celé mesiace bez komunikácie, či elektriny. Toto by sa mohlo stať, ak by Zem zasiahla ďalšia Carringtonská udalosť.
Carringtonská udalosť je jedna z najväčších geomagnetických búrok, aké naša planéta zažila. V roku 1859 skolabovali telegrafné systémy, operátori dostali šok a došlo aj k niekoľkým požiarom. Podľa dostupných informácií sa objavila masívna polárna žiara, ktorú bolo možné pozorovať až v Kolumbii.
Geomagnetické búrky vznikajú, keď sa plazmová bublina, nazývaná koronálny výron hmoty, zrazí so zemskou magnetosférou, vysvetľuje portál Astronomy. Koronálny výron hmoty pozostáva z oblaku protónov a elektrónov, ktoré sa radia medzi nabité častice. Po strete s našou planétou reagujú so zemským magnetickým poľom, ktoré sa ohýba a oslabuje. Deformácie magnetického poľa vedú k polárnej žiare a iným zvláštnym úkazom.
Obzvlášť silné geomagnetické búrky môžu vážne poškodiť naše elektrické siete, či satelity na obežnej dráhe. Jednou z možných hrozieb je aj kolaps internetu, po ktorom by sa preťalo spojenie medzi kontinentmi. Hoci sú geomagnetické búrky nebezpečné pre moderné technológie, pre ľudí sú neškodné. Carringtonská udalosť by dnes napáchala oveľa väčšie škody, než v roku 1859.
Táto udalosť ale nebola jedinou. V roku 774 našu Zem zasiahla ďalšia silná geomagnetická búrka, ktorá sa označuje ako udalosť Miyake. Intenzitu Carringtonskej búrky dokázali vedci odhadnúť podľa zmien magnetického poľa, no v prípade staršej udalosti Miyake sa museli spoliehať na iné stopy. Intenzitu staršej geomagnetickej búrky vedci určili podľa produkcie izotopu uhlík-14. Je to izotop vznikajúci reakciou kozmických lúčov s vrchnou časťou atmosféry.
Udalosť Miyake vyvolala 12% nárast uhlíku-14 v atmosfére, zatiaľ čo Carringtonská udalosť vyvolala nárast, menší ako 1%. Hoci sa dnes Carringtonská udalosť považuje za najväčšiu geomagnetickú búrku v histórii, udalosť Miyake ju tak povediac „schovala do vrecka“.
Neprehliadnite
Prečo sú geomagnetické búrky nebezpečné?
Čím viac sa stáva ľudstvo závislé na elektrine a technológiách, tým sú preňho geomagnetické búrky nebezpečnejšie. Geomagnetická búrka o veľkosti Carringtonskej udalosti by bola podľa odborníkov naozaj katastrofická. Okrem škôd, šplhajúcich sa na trilióny amerických dolárov, by ohrozila aj systémy, ktoré sú životne dôležité.
Geomagnetické búrky generujú indukované elektrické prúdy, ktoré následne putujú elektrickou sieťou. Tieto prúdy môžu mať hodnotu až sto ampérov, čo sa rovná množstvu elektriny pre domácnosti. Takéto množstvo prúdu môže viesť k poškodeniu transformátorov, či rozvodní a spôsobiť masívne výpadky elektriny.
V roku 1989 zasiahla Kanadu, presnejšie Quebec, geomagnetická búrka, trojnásobne slabšia ako Carringtonská udalosť. 5-miliónov ľudí ostalo v tom momente bez elektrickej energie na deväť hodín.
Silná geomagnetická búrka by nezhodila len elektrické siete, ale aj komunikáciu. Ohrozený by bol aj internet a všetky služby, ktoré na jeho funkciu spoliehajú. Narušené by boli aj komunikačné systémy zem-vzduch alebo loď-breh. V oboch prípadoch ide o vysokofrekvenčné komunikačné systémy.
Je len otázkou času, kedy našu planétu zasiahne geomagnetická búrka podobného rozsahu. Predpokladá sa, že ak by planétu zasiahla ďalšia Carringtonská udalosť, výpadky elektriny a komunikácie by mohli trvať celé týždne. Ak by nás zasiahla ďalšia udalosť Miyaki, výpadky by trvali mesiace.
Preto vedci neustále hľadajú spôsob, ako ochrániť technológie pred ničivými dopadmi masívnych geomagnetických búrok. Jedným z možných riešení je zaštítiť citlivé vybavenie, napríklad transformátory a vyvinúť efektívne stratégie na rozloženie zvýšeného náporu na elektrické siete počas geomagnetickej búrky.
Komentáre