SpravodajstvoVeda a výskum

Nechápeme, ako vznikli naše kontinenty: Nová štúdia napadla dve zaužívané teórie

Naše kontinenty ostávajú do veľkej miery záhadou, no táto nová práca ukázala, že im asi poriadne nerozumieme.

Kontinenty sú výraznou charakteristikou našej planéty, no stále je toho veľa, čo o nich nevieme. Pomocou chemických vzoriek sedimentárnych skál z 80. rokov sa vedcom podarilo odkryť novú geologickú históriu našich kontinentov, píše portál Scitech Daily.

Za výskumom stojí vedkyňa menom Marion Garcon, ktorá ukazuje, že rast kontinentov nebol priebežný proces a že sú bohaté na kremeň. V jej novej štúdii, ktorá bola publikovaná len nedávno, 22. septembra, spochybňuje určité modely tektonických platní a prináša nám nový pohľad na to, ako sa kontinenty postupom času rozrastali.

Kontinenty chápeme ako časť zemskej kôry, ktorá sa nachádza nad morskou hladinou a stále ostávajú do veľkej miery opradené rúškom tajomstva. Existuje niekoľko modelov, ktoré sa ich snažia vysvetliť a na základe toho, ktorý model použijeme, môžeme hovoriť o piatich, šiestich, siedmich, alebo viac ako siedmich kontinentoch. Kontinenty sa môžu skladať z hornín, ktoré sa môžu líšiť nielen vekom, ale aj kompozíciou, preto je ich štúdia náročná.

Garcon vo svojej práci študovala súbor dát sedimentov, ktoré sa datujú od 3.7-miliárd rokov, až po súčasnosť. Pracovala s chemickými dátami, ktoré boli zbierané od 80. rokov minulého storočia. Jej štúdia sa na problematiku pozerá s čerstvým pohľadom a  dokonca spochybňuje určité modely, či teórie, ktoré sme brali za platné.

Chybné teórie

Jej prvý záver hovorí, že kontinenty boli vždy bohaté na kremeň. Ten tvorí priemerne 67% kontinentálnej hmoty a táto hodnota nikdy nemala klesnúť pod 60%. Predchádzajúce modely ale naznačovali, že v minulosti kremeň neexistoval, no zloženie kontinentov bolo bohaté na železo a horčík.

Druhý záver, ku ktorému vedkyňa dospela hovorí, že rozširovanie kontinentov nie je proces, ktorý prebieha neustále. Existovalo šesť období, kedy došlo k rozširovaniu kontinentov a tie začínali každých 500-700-miliónov rokov. Tieto udalosti umožnili kontinentom narásť do takej veľkosti, aké sú dnes. Zároveň je možné, že je rast kontinentov nejakým spôsobom prepojený s cyklom superkontinentov, akým bola Pangea.

Počas našej histórie došlo k niekoľkým spojeniam a rozdeleniam kontinentov. Tento cyklus, ako sa ukázalo, je podobný ako predpokladaný cyklus kontinentálneho nárastu. Momentálne ale neexistuje žiadne prepojenie medzi týmito dvoma udalosťami. Napriek tomu ide o pozoruhodnú náhodu a možno sa budúcim výskumom podarí toto prepojenie objaviť. Nová štúdia prináša základy, ktoré prekopali naše chápanie kontinentov. Vďaka práci Marion Garcon budú môcť vedci zdokonaliť naše geologické modely a zároveň otvoriť dvere k novým štúdiám.

Ďalšie štúdie by nám mohli, za pomoci nových poznatkov, povedať, ako bude vyzerať Zem v ďalekej budúcnosti. Teraz už vieme, že sa všetky kontinenty opäť spoja do jedného superkontinentu. Vďaka novej štúdii možno budeme môcť zistiť, ako bude Zem vyzerať potom.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close