Naša Zem prešla náročnou evolúciou: Ako sa z ohnivej gule stal ideálny svet pre život?
Nová štúdia ponúka pohľad do jedného z najzáhadnejších období našej planéty.
Keď pred 4.6-miliardami rokov vznikala naša Slnečná sústava, planéta Zem vyzerala úplne inak, než dnes. Namiesto modrej planéty, s ideálnymi podmienkami pre vznik života, bola doslova ohnivou guľou.
Formácia planéty je pomerne divoký proces, kedy sa spájajú čoraz väčšie čiastočky hmoty z protoplanetárneho disku, prstenca materiálu, ostávajúceho po vzniku hviezdy, v tomto prípade nášho Slnka. Lenže ako presne sa naša planéta pretransformovala z pekelnej gule na planétu schopnú podporovať život? Na túto otázku ponúka odpoveď portál NSF.
Táto téma je vo vedeckých kruhoch stále obrovskou záhadou, no nové práce sa snažia aspoň časť z nej poodhaliť. Jednou z nich je aj štúdia nedávno publikovaná vo vedeckom časopise Nature. Jej autori tvrdia, že prinášajú najúplnejšiu teóriu, pokrývajúcu prvých 500-miliónov rokov evolúcie Zeme. Ich teória pracuje so „zvláštnymi“ horninami, ktoré reagovali s morskou vodou správnym spôsobom a tým dokázali položiť základy pre vznik biologickej hmoty.
„Prvých 500-miliónov rokov po vzniku Zeme je to najzáhadnejšie obdobie v evolúcii našej planéty,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Jun Korenaga z univerzity Yale.
Teórie o vzniku našej planéty
Iné štúdie tvrdia, že naša planéta začínala s oveľa hustejšou atmosférou, podobne ako „dvojička Zeme“, Venuša. Atmosféra mladej Zeme bola preplnená oxidom uhličitým a teploty na povrchu dosahovali viac ako 200 stupňov Celzia. V takomto prostredí by život, ako ho poznáme, nedokázal vôbec prežiť, nie to ešte vzniknúť.
Na to, aby mohla naša planéta vytvoriť život musela veľká časť oxidu uhličitého z atmosféry zmiznúť. Lenže čo sa presne dialo ostáva záhadou.
Neprehliadnite
„Z tohto obdobia nemáme žiadne geologické vzorky. Rozhodli sme sa preto vytvoriť model, ktorý by nám ukázal, ako sa mladá Zem vyvíjala,“ vysvetľuje druhý autor štúdie, Yoshinori Miyazaki.
V modeli zahrnuli termodynamiku, správanie tekutín a fyzikálne procesy v atmosfére. Výsledkom bolo odvážne tvrdenie, ktoré nám ukazuje vývoj Zeme v novom svetle. Podľa autorov štúdie sa mladá Zem skladala z typu horniny, ktorý dnes už neexistuje. V nich sa nachádzal minerál pyroxén a veľké množstvo horčíka.
Minerály bohaté na horčík reagujú s oxidom uhličitým a vytvárajú karbonáty. Autori novej štúdie veria, že práve tento proces bol kľúčový pri odstránení prebytočného oxidu uhličitého z atmosféry. Keď sa naša Zem začala ochladzovať a tuhnúť, časť zemského plášťa bola vlhká. Vedci predpokladajú, že v tomto bode nastali silné konvekčné procesy, ktoré ešte viac urýchlili „čistenie“ atmosféry od oxidu uhličitého.
Tento proces bol podľa autorov až desaťkrát rýchlejší, než by bolo možné pri súčasnom zložení Zeme. Ich odhady naznačujú, že Zem dokázala odstrániť množstvo oxidu uhličitého z atmosféry len za približne 160-miliónov rokov.
Komentáre