Naša modrá planéta je vesmírny unikát. Prečo by sme si ju mali vážiť?

Planétu ako je naša Zem, len tak vo vesmíre nenájdete

Planeta Zem
Zdroj: Pixabay.com (ColiN00B)

Malá modrá guľka uprostred temného, nehostinného vesmíru. Znie to dramaticky, vieme, ale zamyslime sa na chvíľu… spomedzi tisícok planét, ktoré sú podobné tej našej, ani jedna nemá ten správny pomer „prísad“, ktorý by viedol ku vzniku života. Všetko čo poznáte sa nachádza na malej bodke, ktorú by ste si z povrchu Marsu mohli ľahko pomýliť s hviezdou. Píše o tom portál NASA.

Podľa všetkého, čo doteraz vieme, stojíme na vesmírnom unikáte a tu je niekoľko dôvodov, prečo je to tak.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ
Zem
Zem z Marsu Zdroj: NASA

Môžeme sa zhlboka nadýchnuť

Reč bola o Marse, našom najbližšom susedovi. Inak sa nazýva aj červenou planétou, najmä kvôli čiastočkám hrdze, ktoré dávajú pôde červenkastý nádych. Nemožno poprieť, že nás táto planéta fascinuje už od nepamäti, no viete si predstaviť život na nej? Nebude tomu dlho a prví astronauti zistia, aké je to kráčať po povrchu inej planéty. Ide o fascinujúcu predstavu, no pobyt na Marse si vyžiada viacero kompromisov.

Na to, aby sme dokázali na nehostinnej planéte prežiť, potrebujeme obleky, ktoré by nám dodávali vzduch a chránili nás pred radiáciou. Prvý kolonisti sa budú musieť rozlúčiť s jarným vánkom, čerstvým vzduchom, alebo plážami. Piesku je na Marse dostatok, chýba však voda.

Máme ročné obdobia

Ľudia vždy oslavovali koniec ponurej, chladnej zimy a tešili sa z príchodu jari a následne aj leta. Ročné obdobia máme kvôli naklonenej osi, ktorá spôsobuje, že pologule sú buď priklonené, alebo odklonené od Slnka. Venuša nemá žiaden náklon a prakticky žiadne ročné obdobia, hoci sa špekulovalo, že kedysi bola ako Zem.  V dnešných dňoch má hustú atmosféru, ktorá drží teplotu na povrchu na 465 °C a to po celý rok.

Máme „mierumilovný“ príliv

Príliv a odliv je spôsobený gravitačnou silou Mesiaca, ktorá pôsobí na našu planétu. Počas vrcholu prílivu je rozdiel v hladine vody približne 15 metrov. Porovnajte si to s jedným s mesiacov Jupitera. Ten je uväznený vo „vojne“ medzi ohromnou gravitačnou silou plynného obra a jeho ďalšími mesiacmi, Európou a Ganymédom. Tento súboj síl spôsobuje, že povrch mesiaca pravidelne napuchne o 100 m. Pripomíname, že v tomto prípade ide o skalu a nie vodu.

Jasná obloha

Poznáme jeden vesmírny objekt, ktorý by mohol slúžiť ako náhradný domov pre ľudí. Je to jeden z mesiacov Saturnu, Titan. Má hustejšiu atmosféru ako Zem, ktorá by nás ochránila pred škodlivou radiáciou. Na Titáne prší, sú tam jazerá a rieky, dokonca aj podzemný oceán slanej vody.

Titan
Zdroj: NASA’s Goddard Space Flight Center

Jeho povrch nám pripomína našu planétu, no predsa má niekoľko chýb. Prvou je, že v atmosfére nie je žiaden kyslík. Ten dážď, ktorý sme spomínali je zložený z tekutého metánu. A ak by ste žili na Titáne, rozlúčte sa so Slnkom nad hlavou. Nielen že je mesiac oveľa ďalej ako naša Zem, jeho hustá atmosféra bráni slnečným lúčom dostať sa na povrch, poludnie by preto vyzeralo ako polnoc.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre