SpravodajstvoVeda a výskum

Najzakladanejší prvok vesmíru, vodík, vznikol len sekundu po veľkom tresku. Ako vtedy vesmír vyzeral?

Hoci stále nevieme, čo mohlo veľký tresk spôsobiť, vedci majú dobrú predstavu o tom, ako vyzerali prvé sekundy nášho vesmíru

Teória veľkého tresku hovorí o tom, že vesmír mal svoj začiatok a nie je nekonečným. Takmer do polovice 20. storočia väčšina vedcov verila, že vesmír nemá koniec, ani svoj vek. To sa zmenilo s príchodom Einsteinovej teórie relativity, ktorá nám umožnila lepšie pochopiť gravitáciu a objavu Edwina Hubbla o vzďaľovaní galaxií, hovorí sa v YouTube videu používateľa Kurzgesagt – In a Nutshell.

V roku 1964 bolo náhodou objavené kozmické mikrovlnné pozadie, ktoré by mohlo byť pozostatkom mladého vesmíru. Spolu s týmto objavom a inými dôkazmi sa z teórie o veľkom tresku stala všeobecne akceptovaná teória o vzniku nášho vesmíru.

Počiatok vesmíru

Lenže ako sa z ničoho stal vesmír, ktorý poznáme? Podľa nedávneho výhercu Nobelovej ceny, Sira Rogera Penrosea, mohol pred veľkým treskom existovať ešte jeden vesmír. Pozrime sa však na samotný veľký tresk z trochu iného uhla. Veľký tresk nebol v žiadnom prípade explóziou. Namiesto toho išlo o celý vesmír, rozpínajúci sa naraz úplne všade. Vesmír začal ako veľmi malý objekt, čoskoro sa však začal rozpínať. Nerozpínal sa ale do ničoho, ale sám do seba. Vesmír sa nemôže rozpínať do niečoho, pretože nemá žiadne hranice. Tým pádom neexistuje nič, čo by sa nachádzalo mimo vesmíru.

Na počiatku bol vesmír veľmi hustým a horúcim miestom. V ňom sa zrodila energia, prostredníctvom častíc, ktoré existovali len extrémne krátku dobu. Z gluónov sa zrodili kvarky, ktoré sa navzájom zničili. V tomto období bol vesmír tak horúci, že hmota bola to isté, čo energia. V rovnakom období zároveň vyhrala hmota nad antihmotou, preto dnes vo vesmíre môžeme vidieť prevažne normálnu hmotu a takmer žiadnu antihmotu.

Keď mal vesmír v priemere miliardu kilometrov, teplota sa znížila a cyklus rodenia kvarkov a ich premeny na energiu sa skončil. Kvarky namiesto toho začali vytvárať nové častice, ako hadróny, medzi ktoré sa radia protóny a neutróny. Existuje veľa kombinácií, vďaka ktorým mohli kvarky vytvoriť veľké množstvo hadrónov, len pár z nich však bolo dosť stabilných na to, aby dokázali existovať.

Sekunda po veľkom tresku

Sekundu po veľkom tresku mal vesmír v priemere 100-miliárd km. Teplota je primeraná na to, aby sa väčšina neutrónov rozložila na protóny. V tejto dobe došlo aj ku vzniku prvého atómu, vodíka. Pár minút na to sa vesmír schladil a ukľudnil. Atómy sa vytvorili z hadrónov a elektrónov, vďaka čomu sa vytvorilo stabilné, elektricky neutrálne prostredie. Prvé hviezdy vznikli až pár miliónov rokov na to. Vodík sa združil dokopy a gravitácia vytvorila extrémny tlak, vďaka čomu sa zrodila prvá hviezda. Ostatné zakrátko nasledovali a čoskoro vznikli aj prvé galaxie.

Hoci majú vedci dobrú predstavu, čo sa odohralo po veľkom tresku, uniká nám, čo presne spôsobilo túto rapídnu expanziu. Na to, aby sme sa mohli pozrieť priamo na veľký tresk potrebujeme teóriu, ktorá by zjednotila teóriu relativity a kvantovú mechaniku. Tieto dve vedecké teórie fungujú bezchybne, keď sú oddelené, no akonáhle ich spojíme dokopy, nastanú problémy.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close