SpravodajstvoVeda a výskum

Najstaršie črty Venuše môžu byť výsledkom vulkanickej aktivity, tvrdia vedci

Zameriavajú sa na zvláštne regióny, ktoré objavila sonda NASA, Magellan

Odkedy sa sonda americkej NASA, Magellan, dokázala pozrieť pod hustú oblačnú vrstvu Venuše, bolo pre vedcov prioritou zistiť geologickú históriu tejto planéty. Jednou z najväčších záhad bolo pre nich zistiť, akú úlohu hrala vulkanická aktivita pri formovaní jej povrchu.

Predovšetkým išlo o tektonicky deformované regióny, ktoré sa týčia nad povrchom. Tvoria približne 7% povrchu planéty a podľa vedcov môže ísť o najstaršie črty na planéte. Podľa odhadov môžu mať okolo 750 miliónov rokov. V najnovšej štúdii sa píše, že tieto regióny môžu byť tvorené rôznymi vrstvami skál, čo je dosť podobné regiónom u nás na Zemi, ktoré boli rovnako tvorené pomocou vulkanickej aktivity. Píše o tom portál Universe Today.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vulkanická aktivita na Venuši?

Hlavným autorom novej štúdie je Paul K. Byrne, z North Carolina State University. K nemu sa pripojili vedci z Veľkej Británie, Spojených štátov, Kanady, Turecka, či Ruska. V rámci štúdie sa tím pozrel na zábery Venuše, ktoré zhotovila sonda Magellan. Tá fungovala od roku 1990, do roku 1994 a pomocou radaru sa podarilo tejto sonde nazrieť pod hustý atmosférický obal a zmapovať 98% povrchu planéty. Počas procesu mapovania si sonda všimla niekoľko zaujímavých regiónov. Tie napovedali o predchádzajúcej sopečnej aktivite.

Vedci dlhú dobu študovali tieto regióny. Chceli sa v prvom rade presvedčiť, že zloženie pôdy sa nezhoduje s časťou kontinentálnej kôry.

„Existujú dve vysvetlenia. Buď sú tieto regióny tvorené vulkanickými horninami, alebo sú tvorené podobne, ako kontinentálna kôra u nás na Zemi. Zistili sme ale, že vrstvy pôdy, ktoré sme v týchto regiónoch objavili sa nezhodujú s modelmi kontinentálnej kôry,“ tvrdí Byrne.

Zároveň podotýka, že nálezy sa dajú vysvetliť aj inými geologickými procesmi, napríklad pomocou tečúcej vody, avšak tím vedcov ich dokázal presvedčivo vylúčiť. Do dnešného dňa však vzniklo niekoľko teórií, ktoré naznačujú, že Venuša mohla byť kedysi obývateľnou planétou. Na jej povrchu sa mohli nachádzať oceány, pokrývajúce väčšinu planéty. To sa malo zmeniť 700-miliónov rokov dozadu, kedy sa udial proces, ktorý zmenil Venušu na planétu, akú ju poznáme dnes.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close