SpravodajstvoVeda a výskum

Na Venuši sa nacháza stena z oblakov, ktorá dosahuje dĺžku niekoľko tisíc kilometrov

Ide o jedinú planétu v sústave, na ktorej bol podobný úkaz pozorovaný

Hlboko v útrobách hustých, jedovatých mrakov Venuše, sa atmosféra správa naozaj zvláštne. Vedcom sa nedávno podarilo objaviť celoplanetárnu „stenu z oblakov,“ ktorá prejde okolo planéty len za 5 dní. Čo je však zarážajúcejšie, táto stena mohla existovať najmenej od roku 1983.

Môže mať dĺžku až 7 500 km a od rovníka sa ťahá aj na severnú a južnú stranu. Nachádza sa v relatívne malej výške, medzi 47 až 56 km. Ide o fenomén, ktorý nebol videný nikde inde v Slnečnej sústave. Venuša je, aj napriek tomu, že sa nachádza v obývateľnej zóne, extrémnou planétou. Je kompletne obalená hustou atmosférou z oxidu uhličitého, ktorá rotuje 60-krát rýchlejšie, než samotná planéta. Vďaka tomu môžeme na povrchu nájsť extrémne silné vetry, píše portál Science Alert.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Okrem toho z atmosféry prší kyselina sírová, atmosférický tlak je na povrchu približne 90-krát vyšší, než na Zemi a teploty sa šplhajú až na 471 °C. Atmosféra Venuše je zaujímavou ešte preto, lebo sa v nej rodia vlny, ktoré môžu mať dĺžku až 10-tisíc km. Tieto vlny pravdepodobne vznikajú, keď silné vetry fúkajú oproti pohoriu na povrchu.

Prekvapivý objav

Medzi rokmi 2016 a 2018 japonská sonda Akatsuki objavila netradičnú vlnu, ktorá sa nachádzala v doteraz nepozorovaných výškach. Táto vlna sa nenachádzala v oblakoch, ktoré sú zodpovedné za skleníkový efekt na planéte, ale oveľa nižšie. Bližšia analýza tohto fenoménu odhalila, že ide o opakujúcu sa udalosť, pravdepodobne od roku 1983. Ako už bolo spomenuté, vlna dosahuje dĺžku až 7 500 km a planétu obehne za 5 dní, pri rýchlosti 328 km/h. Vedci zatiaľ nevedia, čo ju môže spôsobovať. Vedci sa ale domnievajú, že oblačná vlna by mohla byť podobným fenoménom, ako Kelvinova vlna na Zemi. Kelvinova vlna sa vytvára v rovníkových oblastiach, následkom gravitácie.

Venuša
Vlna, zachytená sondou Akatsuki. Zdroj: Javier Peralta/JAXA-Planet C team

„Toto atmosférické narušenie je nový meteorologický fenomén, ktorý nebol pozorovaný na iných planétach, preto je zložité ho správne interpretovať,“ hovorí Javier Peralta, fyzik z japonskej vesmírnej agentúry JAXA.

Momentálne sa pripravuje niekoľko ďalších pozorovaní, ktoré by pomohli priniesť do veci viac svetla.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close