Na Slnku sa pred pár dňami otvoril „ohnivý kaňon“. V týchto dňoch spôsobuje výrazné slnečné búrky
Novo vzniknutý "ohnivý kaňon" sa pýši úctyhodnou hĺbkou 20 000 km a ešte väčšou šírkou. Jeho aktivita spôsobuje na Zemi hneď niekoľko javov.
Slnko má za sebou niekoľko rušných dní, ktorých výsledkom bolo viacero významných únikov plazmy z nedávno otvoreného „ohnivého kaňonu“. Hovoríme o tzv. slnečnom vetre, ktorého zdrojom bol práve novo vzniknutý kráter. Vedci spozorovali kráter na povrchu Slnka ešte 3. apríla, pričom ku zvýšenej aktivite slnečných vetrov došlo ešte počas 3. apríla a 4. apríla. Výsledky tejto zvýšenej aktivity sme však na Zemi mohli pozorovať až dnes, respektíve ich uvidíme v nasledujúcich dňoch, informuje portál SpaceWeather.com.
Masívny kráter, ktorý si je ťažké predstaviť
Len nedávno otvorený „ohnivý kaňon“ má podľa odborníkov hĺbku najmenej 20 000 km a dĺžku až 200 000 km. Ide tak o pomerne veľký potencionálny zdroj slnečných vetrov. V skratke ide o slnečné erupcie sprevádzané masívnymi explóziami v atmosfére Slnka. Uvoľnená energia v podobe prúdu nabitých častíc, napr. plazmy, následne putuje slnečnou sústavou. Ak je Slnko v dobrej pozícii voči Zemi, tieto častice môžu narúšať aj magnetosféru Zeme. Pod týmto javom teda rozumieme práve spomínané slnečné vetry, ktoré sa ku našej Zemi dostávajú.
Dopady slnečnej aktivity môžu byť významné
Ku takýmto erupciám a následne vyvolaným slnečným vetrom došlo v spomínanom ohnivom kaňone v nedeľu 3. apríla okolo 17:00 a v pondelok 4. apríla o 23:00. Obe sopečné erupcie boli v tomto prípade sprevádzané aj výronmi koronálnej hmoty (CME). Najmä takéto výrony sú čo sa slnečnej aktivity týka najvýznamnejšie pre život na Zemi. CME často spôsobujú silné geomagnetické búrky a narušenie magnetického poľa Zeme. Logicky tak môže prípadná silná slnečná búrka spôsobiť aj výpadky GPS, satelitného spojenia všeobecne, či bežnej elektroniky.
Pozorovať môžeme výraznejšiu polárnu žiaru
Ku zásahu Zeme prvou z dvojice slnečných búrok došlo už počas dnešného dňa (6.4.2022) zhruba o 14:00. Podľa odborníkov bola sila geomagnetickej búrky spôsobenej touto erupciou stanovená na úroveň G1/G2 na päť bodovej stupnici. To, či druhá slnečná búrka zasiahne Zem je zatiaľ známe nie je. Pomerne nízka úroveň prvej geomagnetickej búrky však naznačuje, že sa žiadnych tragických udalostí obávať nemusíme. Tak či tak však nadšenci vesmíru môžu v týchto dňoch pozorovať výrazné javy spojené so zvýšenou aktivitou na Slnku. Výsledkom nedávnych erupcií budú totižto výraznejšie a masívnejšie polárne žiary a to po dobu niekoľkých dní.
Slnko sa pomaly prebúdza
Slnečná aktivita spôsobená práve odhalením „ohnivého kaňonu“ by sa však mala z nášho pohľadu postupom času zoslabovať. Spomínaný kaňon sa totižto pomaly odvráti od Zeme, čo spôsobí aj miernejšie prejavy slnečnej aktivity „nad našimi hlavami“. Netreba zabúdať ani na to, že Slnko je momentálne v relatívne utlmenej fáze. Momentálne sa Slnko nachádza v tzv. slnečnom minime. Ide o fázu 11-ročného cyklu s minimálnym výskytom slnečných škvŕn práve v štýle „ohnivého kaňonu“. V nasledujúcich rokoch tak vedci očakávajú výrazný nárast slnečnej aktivity. Svoj vrchol aktivity by pritom Slnko malo dosiahnuť už v roku 2025. Vesmírni nadšenci a milovníci polárnych žiar sa tak majú naozaj na čo tešiť.
Neprehliadnite
Komentáre