fbpx
SpravodajstvoVeda a výskum

Muž, ktorému chýba veľká časť mozgu, spochybňuje všetko, o čom sme si mysleli, že sme o vedomí vedeli

Prípad 40-ročného Francúza ostáva aj po toľkých rokoch nevyriešenou, ale fascinujúcou záhadou

V roku 2007 sa odohral naozaj zvláštny prípad. Do nemocnice vošiel Francúz, ktorý sa sťažoval na bolesť nohy. Už v minulosti sa lekárom hlásil s podobnými problémami a tí prišli na to, že za jeho problémy môže vyplnenie mozgových komôr mozgomiešnym mokom. Píše portál iflscience.com.

Lekári sa teda rozhodli pozrieť sa na jeho mozog, aby zistili, či aj v druhom prípade ide o rovnaký problém. Keď sa však na mozog pacienta pozreli, ostali v šoku. Mozgové komory napuchli a zaplnili sa tekutinou tak, že v podstate nahradili celý jeho mozog. Jediné, čo ostalo bola tenká vrstva neurónov.

Vedomie
Zdroj: Feuillet et al/ The Lancet

Francúz bol však nielen plne pri vedomí, ale žil ničím nerušený život, netušiac o obrovskej diere v jeho mozgu. V jeho hlave by ste nenašli žiadnu dôležitú časť mozgu, ktorá sa donedávna považovala za časť, ktorá je neoddeliteľne spojená s ľudským vedomím. Prípad tohto Francúza vyvolal nespočetné množstvo otázok.

Kde sídli naše vedomie?

Napríklad časť mozgu s názvom thalamus, ktorá prevádza do mozgu zmyslové signály, bola v očiach vedcov vždy prepojená s ľudským vedomím. Jej narušenie totiž často vyvolalo kómu u pacienta. Jeden tím vedcov dokonca dokázal „vypnúť“ vedomie epileptického pacienta, keď tento región stimulovali elektrinou.

Vedci preto nedokážu pochopiť, ako je možné, že sa tento muž dokázal udržať pri vedomí, ak jediné, čo sa vo vnútri jeho hlavy nachádzalo, bola jemná sieť neurónov. Existuje veľa vedeckých prác, ktoré si dávajú za úlohu vysvetliť ľudské vedomie. Veľké množstvo neurochirurgov hľadá odpoveď v celom mozgu. Niektorí však tvrdia, že mozog nie je až tak dôležitý pre naše vedomie. To vzniká spôsobom, akým medzi sebou jednotlivé neuróny komunikujú.

Nová štúdia zároveň naznačuje, že je neobvyklé, aby medzi sebou dva neuróny komunikovali tou najpriamejšou cestou. Namiesto toho signál preskúma každé možné spojenie a kanál, vytvárajúc veľmi improvizovaný impulz. Táto myšlienka zároveň nadväzuje na prácu Axela Cleeremansa. Ten tvrdí, že vedomie vzniká kontinuálnou snahou mozgu zamýšľať sa sám nad sebou. Vďaka tomu sa učí, ako byť uvedomelým. Nanešťastie existuje toho veľa, čo o našom mozgu, alebo vedomí nevieme. Veda však napreduje míľovými krokmi a tak vedci veria, že aj túto záhadu sa nám raz podarí vyriešiť.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close