SpravodajstvoVeda a výskum

Môže byť Venuša lepšou planétou na kolonizáciu, ako Mars?

Povedali by ste si že nie, no náš druhý sused má oproti červenej planéte niekoľko výhod

Dnes sa často spomína cesta prvých ľudí na Mars. Pre americkú vesmírnu agentúru NASA bude táto výprava, po misii Artemis, ďalším veľkým míľnikom.

Svoje plány má aj šéf súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX, Elon Musk, ktorý sníva o kolonizácii červenej planéty, pomocou svojej novej rakety, Starship. Zatiaľ čo sa všetky oči upierajú práve na Mars, nikto nepomyslí na druhého suseda Zeme, Venušu. Samozrejme prvá vec, ktorá vás pri tejto planéte napadne je extrémny tlak, teplota a kyselinové dažde, veci, ktoré môžeme len ťažko spájať s prijateľnými životnými podmienkami.

Slovenský YouTube kanál Univerzity Komenského, FMFI UK, však tvrdí, že Venuša by mohla byť oveľa vhodnejšia pre budúcu kolonizáciu. Prečo? Napriek drsným podmienkam má táto planéta niekoľko výhod. Tou prvou sú štartovacie okná. Inými slovami, pri plánovaní akejkoľvek misie je vhodné letieť vtedy, keď sa planéta nachádza pri nás najbližšie. Astronauti tak prekonajú menšiu vzdialenosť a budú vystavený menšej dávke vesmírnej radiácie. Ak by sme chceli letieť na Venušu, štartovacie okno sa objaví raz za 19 mesiacov. V prípade Marsu je to raz za 26 mesiacov.

Vhodná alternatíva?

Ak by chceli astronauti letieť na Venušu, prekonajú vzdialenosť len 40-miliónov km, zatiaľ čo cesta na Mars je zhruba 80-miliónov km. Venuša sa zároveň nachádza bližšie pri Slnku, čo znamená 4-krát viac solárnej energie. Ďalšou výhodou je atmosféra. Venuša má v porovnaní s Marsom oveľa hustejšiu atmosféru. V praxi to znamená ľahšie pristávanie, ochranu pred radiáciou, či pred asteroidmi. Gravitácia na Venuši je 90% gravitácie Zeme, zatiaľ čo na Marse je gravitácia len 40% Zemskej gravitácie. Vďaka silnejšej gravitácii sa nezníži hustota kostí, čo je bežný problém v prostredí s malou gravitáciou.

Lenže kde by ľudia bývali? S teplotami na povrchu, pohybujúcimi sa okolo 450 °C sa jediná možnosť ukrýva v jej oblakoch. Vo výške približne 50 km nad povrchom teplota dramaticky klesá. Pohybuje sa od 30 °C do 70 °C a atmosférický tlak je takmer rovnaký, ako na Zemi. V  oblakoch Venuše môžeme naraziť aj na dažde kyseliny sírovej. Astronaut by musel mať na sebe dýchací prístroj a ochranný oblek, no skafander by nebol potrebný.

Astronauti by však museli bývať v „mestách v oblakoch,“ ktoré by boli nadnášané obrovskými balónmi. V nich by sme našli kombináciu kyslíka a dusíka, ktorý by veľké stavby dokázal nadnášať najlepšie. Vietor v týchto výškach dosahuje rýchlosť až 300 km/h, preto, aby sa zabránilo poškodeniu, by museli byť konštrukcie voľne unášané vetrom. Problémom by bola voda, ktorú na Venuši nenájdete. Tú by sme museli donášať zo Zeme, alebo zložito filtrovať z oblakov.

Súčasné technológie nám preto dovolia len „snívať“ o Venuši, ako našom druhom domove. Hoci je Mars vzdialenejší, nie je tam gravitácia na akú sme zvyknutí,  vieme tam získať menej energie zo Slnka a podobne, tak aj napriek tomu, súčasne technológie hrajú v prospech Marsu.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close