SpravodajstvoVeda a výskum

Mohol by mať náš Mesiac svoje vlastné mesiace?

Podľa teórie áno, no ako vždy, má to háčik

Podľa teórie by mohol mať náš Mesiac svoj vlastný mesiac. Naprieč celou Slnečnou sústavou však nenájdeme jediný príklad, kedy by okolo nejakého mesiaca obiehal ďalší menší mesiac. Na to, prečo je to tak sa bližšie pozrel YouTube kanál Astrum.

Všetky kozmické telesá majú svoju vlastnú gravitáciu, od malých asteroidov, cez mesiace, planéty, hviezdy, až po čierne diery. To, aké silné gravitačné pole objektu bude, určuje jeho hmotnosť. Lenže v sústavách sa spravidla nachádza viac, ako jeden objekt. Napríklad, v našej Slnečnej sústave sa objavujú gravitačné vplyvy Slnka a všetkých planét, ktoré okolo neho obiehajú. V prípade sústavy Zeme a Mesiaca môžeme pozorovať gravitačné pole Zeme a gravitačné pole Mesiaca.

Hillova sféra

Región, v ktorom prevláda gravitačné pole jedného objektu nad všetkými ostatnými sa nazýva Hillova sféra. Zem obieha okolo masívnejšieho telesa, Slnka. V tomto prípade je Hillova sféra, oblasť, v ktorej bude gravitácia Zeme dominantnou, polomer 1.5-milióna km. Znamená to, že ak sa objekt nachádza v tejto oblasti, bude k Zemi priťahovaný viac, ako k Slnku. Ak by sa Zem nachádzala pri Slnku bližšie, jej Hillova sféra by bola menšia a naopak.

Slnko má tiež svoju Hillovu sféru, ktorá má v priemere takmer 2 svetelné roky. Slnko sa totiž nachádza v priestore, kde bojuje s gravitačnou silou iných hviezd. Čokoľvek, čo obieha naše Slnko sa stáva jeho satelitom. Pojem mesiac sa používa pre satelity, ktoré obiehajú okolo planét. Prečo teda nemajú mesiace vlastné satelity?

Mesiace sa väčšinou nachádzajú príliš blízko planét, okolo ktorých obiehajú, preto je ich Hillova sféra príliš malá. V prípade nášho Mesiaca má jeho Hillova sféra priemer len 60-tisíc km, čo je približne šestina vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Iné mesiace majú ešte menšiu Hillovu sféru. Príkladom je mesiac Io, ktorý musí súperiť s obrovskou gravitačnou silou Jupitera. Pre mesiace je nesmierne ťažké zachytiť objekt, ktorý prelieta okolo, nie je to však matematicky nemožné. Má to však háčik.

Väčšina mesiacov má viazanú rotáciu k planétam, okolo ktorých obiehajú. To znamená, že jedna strana je vždy otočená smerom ku planéte, zatiaľ čo tá druhá ostáva odvrátená. Ak by sa mesiacu podarilo zachytiť svoj vlastný satelit, slapové sily by postupne narúšali jeho obežnú dráhu, dokým by sa nezrútil na povrch mesiaca.

Prihláste sa do odberu tých najnovších informácií a správ z portálu VoSveteIt.sk

Odoslaním e-mailu dávate súhlas s podmienkami ochrany súkromia. Nezabudnite odber potvrdiť ešte v e-maile, ktorý Vám bude doručený

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Close
Close