Mohla byť naša planéta pripravená na život oveľa skôr, než sa predpokladalo? Odpoveď vedci našli v diamante

Diamanty môžu slúžiť ako časové kapsule, ktoré vedcom prezradia chemické zloženie atmosféry mladej Zeme.

Život
Zdroj: pixabay.com(gr8effect)

Nedávna štúdia starodávnych diamantov poukázala na pozoruhodnú situáciu. Už pred 2.7-miliardami rokov mohla byť naša planéta pripravená na „explóziu“ života, píše portál MSN.

Diamanty môžu slúžiť ako časová kapsula, ktorá vedcom umožní nahliadnuť do minulosti a zistiť zloženie zemskej atmosféry. Prchavé plyny, ako napríklad vodík, dusík, neón, alebo uhlík sa do atmosféry dostávajú zo zemského plášťa. Diamanty, ktoré sa v plášti nachádzajú, môžu tieto plyny uchovať a prezradiť, aké zloženie mal zemský plášť a  tým pádom aj atmosféra, v čase ich vzniku.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výskumníci z francúzskej University of Lorraine pomocou diamantov dokázali, že zloženie atmosféry v období Neoarchaikum malo podobné zloženie, ako dnes. Presnejšie ide o látky, ktoré sú dôležité pre život. Je to uhlík a dusík, ktoré mali pred 2.7-miliardami rokov v atmosfére podobné zastúpenie, ako dnes. Živé organizmy sú totiž od určitých prchavých látok závislé. Tieto látky sa nachádzajú na našej Zemi, ale aj na planéte Venuša, hoci sa táto planéta nepovažuje za obývateľnú.

Dôležité látky pre život

Planéta Mars mohla mať niekedy v minulosti v atmosfére prchavé látky, no tie postupom času unikli do vesmíru. Predpokladá sa, že Mars mal niekedy v minulosti atmosféru vhodnú pre život, no strata magnetického poľa narobila veľké škody. Bez ochrany bola atmosféra Marsu „odfúknutá“ solárnym vetrom.

Astronómovia sa snažia pátrať po prchavých látkach aj v atmosférach planét mimo našej Slnečnej sústavy. Tieto plyny môžu byť dobrým indikátorom toho, či je daná exoplanéta obývateľná, alebo nie.

Nová štúdia, ktorá pátrala po atmosférickom zložení mladej Zeme študovala diamanty, ktoré výskumníci našli v 2.7-miliárd rokov starej skale. Predpokladá sa, že diamanty môžu byť ešte staršie, ako samotná skala.

„Je ťažké určiť presný vek diamantu. Skala, v ktorej sme diamanty našli, nám aspoň trochu pomáha. Diamanty môžu samozrejme byť staršie, ale vek skaly nám udáva, že budú najmenej 2.7-miliárd rokov staré. V tomto prípade ide o extrémne cenné diamanty, ktoré sa nepodobajú na trblietavé drahokamy, na ktoré myslíme najčastejšie,“ vyjadril sa autor štúdie, Michael Broadly.

Vedci zahriali diamanty na teplotu väčšiu ako 2-tisíc °C, čím ich premenili na grafit. Počas tohto procesu sa uvoľnili plyny, ktoré boli cieľom štúdie. Analýza izotopov argónu, hélia a neónu vedcom ukázala, že za posledných 2.7-miliárd rokov nedošlo v atmosfére Zeme k nijakým výrazným zmenám. Stále existuje pravdepodobnosť, že sú diamanty staršie a Zem mohla mať ideálne podmienky pre život oveľa skorej, než sa predpokladalo. Štúdia je však dôležitým krokom k pochopeniu histórie našej planéty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre