Mini-Neptún je najrozšírenejším typom planéty vo vesmíre: Vedci začínajú chápať, ako tieto planéty vznikajú
Zložením sa podobajú na Neptún, no sú oveľa menšie.
Posledné desaťročia sa astronómom podarilo odhaliť tisíce exoplanét. Presnejšie, dnes poznáme viac ako 4-tisíc potvrdených exoplanét a ich počet každým dňom narastá.
Skúmaním planét mimo našej sústavy umožnilo vedcom pochopiť, že sa môžeme radiť medzi vesmírne unikáty. Vo vesmíre sa totiž vyskytuje jeden typ planéty oveľa častejšie, ako iné typy a naša sústava takúto planétu nemá, tvrdí YouTube kanál SciShow Space. Tieto planéty sa označujú ako mini-Neptúny a vedci začínajú pomaly chápať, prečo sú tieto planéty najbežnejšími planétami vo vesmíre.
Zásluhou misií, medzi ktoré sa radí napríklad Keplerov vesmírny teleskop sa astronómom podarilo kategorizovať jednotlivé exoplanéty. Keplerov teleskop objavil medzi rokmi 2009 a 2018 viac ako 2.5-tisíc planét. Astronómovia si tiež všimli že planéty, ktoré mali priemer Zeme, alebo do dvojnásobku priemeru našej planéty, mali husté, skalnaté zloženie. Planéty, ktoré mali priemer od dvoj, do štvornásobku priemeru Zeme mali oveľa menšiu hustotu.
Ako je to možné? Predpokladá sa, že väčšina z nich boli ľadové obry, podobne ako planéty Neptún a Urán. Jediný rozdiel bol v tom, že objavené planéty boli menšie ako tieto dve planéty, preto sa nazývajú mini-Neptúny. V našej galaxii sa môže nachádzať obrovské množstvo týchto planét, pretože tri štvrtiny planét, objavených Keplerovým vesmírnym ďalekohľadom, boli mini-Neptúny.
Vedci zatiaľ nemôžu tieto exoplanéty študovať, a preto sa spoliehajú na planéty v našej sústave. Rozdiel medzi ľadovým obrom a plynným obrom, ako Jupiter je, že atmosféra ľadového obra sa skladá z viacerých zložiek, ako len z vodíka a hélia. Ľadové obry, ako napríklad Neptún majú v atmosférach aj ťažšie zlúčeniny, ako napríklad vodu, či metán.
Neprehliadnite
Vznik mini-Neptúnu
Zároveň sa predpokladá, že zloženie ľadových obrov môže byť podobné ako zloženie mini-Neptúnov, pretože tento typ planét má podobnú hustotu. Mini-Neptúny začínajú ako každá planéta, ako malé skalnaté jadro, obiehajúce okolo mladej hviezdy. Toto jadro neskôr začne priťahovať vodík a hélium, ktoré sa nachádzajú v protoplanetárnej hmlovine, disku horúcej hmoty, ktorý existuje na počiatku každej sústavy.
Okrem vodíku a hélia priťahuje jadro rodiacej sa planéty aj ľadové čiastočky a väčšie skaly. Keď sa všetky tieto látky spoja, mini-Neptúnu dodajú vodu a metán. Čím viac materiálu rodiaca sa planéta nabalí, tým viac gravitačnej sily má a priťahuje ešte viac vodíka a hélia. Lenže prečo sa z planéty nestane ďalší Neptún?
V určitom bode sa vývoj planéty zastaví a existuje niekoľko teórií, ktoré to vysvetľujú. Jedna tvrdí, že väčšia atmosféra sa dá ľahšie narušiť kolíziami, či solárnym vetrom. Druhá tvrdí, že protoplanetárne disky nemali dostatok hmoty.
V roku 2019 sa objavila teória, ktorá sa pozrela na mini-Neptúny bližšie. V nej vedci tvrdili, že hustá atmosféra exoplanéty môže izolovať jadro, ktoré ostane horúcejšie dlhšiu dobu. Špekuluje sa dokonca, že jadro by mohlo byť stále roztavenou guľou magmy. Jadro je v priamom kontakte so spodkom atmosféry, kde je vodík extrémne stlačený. Vodík môže byť stlačený do magmového jadra planéty a čím viac materiálu planéta naberie, tým viac vodíka je vtlačeného do jadra. V praxi to znamená, že sa rast planéty zastaví. Len keď bude jadro presýtené vodíkom, môže planéta opäť začať rásť. Na to však treba obrovské množstvo plynu, ktorý v protoplanetárnom disku chýbal.
Komentáre