Meteorologický objav, ktorý vyráža dych: Čo sa podarilo objaviť astronómom v stratosfére Jupitera?
Po prvýkrát sa vedcom podarilo nazrieť do stredných vrstiev atmosféry plynného obra.
Astronómom sa po prvýkrát v histórii podarilo zmerať rýchlosť vetra v strednej časti atmosféry Jupitera. Podarilo sa im to pomocou teleskopu ALMA (pozn. redakcie: Atacama Large Millimeter/submillimeter Array), píše portál Scitech Daily.
Vedci skúmali dohru po náraze kométy v 90. rokoch minulého storočia. Pozorovania ukázali, že v oblasti Jupiterových pólov môže vietor dosahovať rýchlosť až 1450 km/h. Vedci tento objav popisujú ako „Meteorologickú beštiu našej Slnečnej sústavy.“
Obrovské veterné prúdy
Planéta Jupiter je typická svojou „pruhovanou“ atmosférou, ktorá sa skladá z červených a bielych pásov. V skutočnosti ide o oblaky rýchlo sa pohybujúceho plynu. Ten astronómovia využívali na monitorovanie vetrov, ktoré sa nachádzajú v nižšej časti Jupiterovej atmosféry. Všimli si tiež polárnu žiaru v oblasti pólov, ktorá vzniká interakciou vysokoenergetických častíc a plynov vo vyšších častiach atmosféry. Doteraz ale neboli schopní priamo merať vietor, ktorý sa nachádza v stratosfére, ktorá sa nachádza medzi nižšími a vyššími vrstvami atmosféry
Merať vietor v stratosfére je zložitý proces, pretože sa v tejto sfére nenachádzajú žiadne oblaky. Vedci však prišli s alternatívou, ktorá zahŕňa zrážku plynného obra s kométou Shoemaker-Levy 9. Tá sa zrazila s planétou v roku 1994. Náraz vytvoril v stratosfére nové molekuly, ktoré sa odvtedy pohybovali spolu s mohutným vetrom. Tieto molekuly sú molekulami kyanovodíka a vedci ich použili na meranie úzkych prúdov vetra v stratosfére Jupitera.
„Najúžasnejším objavom sú úzke veterné prúdy, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 400 metrov za sekundu. To sa rovná približne 1450 kilometrom za hodinu. Nameraná rýchlosť je väčšia, ako rýchlosť vetra vo veľkej červenej škvrne. Zároveň ide o trojnásobne vyššiu rýchlosť, akú má vietor v tých najsilnejších tornádach na Zemi,“ vyjadril sa autor novej štúdie, Thibault Cavalié, z Laboratoire d’Astrophysique de Bordeaux.
Autori štúdie predpokladajú, že tieto prúdy by sa mohli správať ako obrovský vír, ktorý má priemer štyrikrát väčší, ako naša planéta Zem. Zároveň odhadujú, že vír by mohol byť 900-km vysoký. Ak by sa ich teória potvrdila, išlo by o najväčší vír v našej Slnečnej sústave.
Neprehliadnite
Komentáre